Aféra odpočúvanie: Dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a USA je v ohrození
Diskusia 5
2. 7. 2013 - Európania sú v šoku, aspoň navonok. Z "bratrancov za morom", ako niekedy Američanov žoviálne nazývajú Briti, sa stali Veľkí bratia monitorujúci konverzácie, telefonáty a ďalšiu komunikáciu európskych úradníkov, diplomatov, politikov i bežných občanov.
Podľa dokumentov poskytnutých agentom na úniku Edwardom Snowdenom zverejnených na mediálnych serveroch Spiegel a Guardian, sleduje americká spravodajská služba NSA hovory európskych občanov aj komunikáciu inštitúcií Európskej únie. V roku 2010 mala "napichnuté" aj budovy diplomatického zastúpenia EÚ vo Washingtone alebo pri OSN v New Yorku. Pred piatimi rokmi NSA z komplexu budov NATO v Bruseli skúšala odpočúvať telefóny v Budove Justus Lipsius, v ktorom sídli Rada ministrov EÚ a zasadá Európska rada. Podľa Guardianu pozadu nezostali ani Briti, ktorí delegátov spojeneckých krajín sledovali napríklad v internetových kaviarňach. Z dokumentov vyplýva, že cieľom špionážnej operácie proti EÚ v americkej metropole bolo zhromaždenie interných informácií o nejednotných pozíciách členských štátov EÚ v témach globálneho významu a o ďalších trecích bodoch.
Významní predstavitelia EÚ boli odhalením rozhorčení, a niektorí dokonca vyzvali k prerušeniu rozhovorov o dohode o voľnom obchode s USA. Tie začali s veľkými ťažkosťami len pred niekoľkými týždňami, cez veľké výhrady Francúzska, ktoré chcelo z rokovaní vylúčiť sektor zábavného priemyslu.
Európania sú rozzúrení, konštatuje nemecký týždenník Der Spiegel. "Potrebujeme viac informácií, ak sa ale ukáže, že je to všetko pravda, je to obrovský škandál," vyhlásil v nedeľu predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz. Bol by to podľa neho "zásadný problém pre vzťahy medzi EÚ a USA."
"Ak sú tieto informácie pravdivé, je to hnusné," povedal luxemburský minister zahraničia Jean Asselborn, ktorý sa donedávna na summitoch mohol pretrhnúť, aby sa vyfotografoval s bývalou americkou ministerkou zahraničia Hillary Clintonovou. Asselborn pripomenul, že Washington všetky svoje počínanie ospravedlňuje bojom proti terorizmu: "EÚ a jej diplomati ale teroristi nie sú. Požadujeme uistenia z najvyšších miest, že sa s tým všetkým okamžite skončí," zdôraznil.
Spiegel informoval, že americké tajné služby každý mesiac prechádzali až pol miliardy nemeckých telefonátov, e-mailov a textových správ, pričom bol Berlín zaradený do "tretej triedy", hneď vedľa Číny, Iraku alebo Saudskej Arábie. Výsledkom je, že Nemecko je terčom oveľa intenzívnejšieho sledovania než ostatné krajiny EÚ. NSA každý deň zhromažďovala rámcové údaje z 20 až 60 miliónov hovorov či e-mailov a 10 miliónov dát z internetu, vo Francúzsku to boli pre porovnanie dva milióny údajov denne. Jediné krajiny, ktoré USA nesledovali, sú Kanada, Austrália, Británia a Nový Zéland.
Zástupcovia nemeckých zelených v Bruseli požadujú zásadnú reakciu. "Je to zrútenie ústavného štátu," vyhlásil Jan Philipp Albrecht, nemecký člen europarlamentu za zelených. NSA podľa neho pristúpila k "špionáži proti demokratickým štátom a inštitúciám." Zároveň vyzval, aby EÚ okamžite podala sťažnosť na Medzinárodný súdny dvor v Haagu. Líder zelených v Európskom parlamente Daniel Cohn-Bendit išiel ešte ďalej. "Výzvy k protestu nestačia. EÚ musí okamžite ukončiť rokovania s USA o voľnom obchode. Najskôr musíme zabezpečiť ochranu dát a zaručiť, že sa už nič podobné nebude nikdy opakovať. Až potom môžeme rozhovory znovu začať." Aj šéf zahraničného výboru europarlamentu Elmar Brok naznačuje, že obchodné rokovania sú ohrozené: "Ako chcete s niekým vyjednávať, keď sa pritom musíte báť, že vaše vyjednávacie pozície niekto odpočúva. "
O bezodkladné vysvetlenie žiada Washington nemecká a francúzska vláda aj Európska komisia. Posledná menovaná inštitúcia, ktorá rokovania o zóne voľného obchodu vedie, sa spočiatku k afére stavala rezervovane. To však zmenilo včerajšie vyhlásenie komisárky pre justíciu Viviane Redingovej, podľa ktorej sa "partneri vzájomne nešpehujú." Kým bude pretrvávať najmenšie podozrenie, že odpočúvacie praktiky sú stále uplatňované, nepripadá vraj pokračovanie rozhovorov do úvahy. "Komisia je navonok extrémne opatrná, pretože tu ide o základné kamene diplomatických vzťahov s USA," povedal reportérom Spiegelu nemenovaný bruselský úradník. Medzi jeho kolegami vraj panuje sklamanie a rozhorčenie. "Sotva kto sa nazdal, že naši spojenci zájdu tak ďaleko."
Nemecká ministerka spravodlivosti Sabine Leutheusser-Schnarrenbergerová, ktorá sa proti postupu amerických tajných služieb stavala ostro kriticky už od prepuknutia škandálu okolo programu Prism, sa teraz rozohnila ešte viac. "Ak sú správy v médiách pravdivé, potom mi to pripomína metódy používané medzi nepriateľmi počas studenej vojny," konštatovala vo svojom tlačovom vyhlásení. "Je neuveriteľné, že naši priatelia v Spojených štátoch považujú Európanov za svojich nepriateľov. Z americkej strany musia nasledovať okamžité vysvetlenie, pretože správy z médií hovoria o čomsi, čo je úplne neprijateľné."
Ministerka zabudla dodať, že z aktivít NSA majú prospech aj nemecké tajné služby bojujúce s domácimi teroristami. Američania totiž informácie o podozrivých telefonátoch či mailoch s Nemcami zdieľajú. Nemecká zahraničná rozviedka BND doma dáta zbierať nemôže a vnútorná rozviedka BfV má ruky zviazané prísnou reguláciou o ochrane súkromia. "Ako inak sa máme dopátrať k stopám plánovania teroristických útokov, keď nám domáci spravodajcovia nič nedajú?" Pýta sa bývalý šéf BND Hans-Georg Wieck.
Navyše sú nemecké spravodajské schopnosti v oblasti elektronickej komunikácie v porovnaní s britskými či americkými veľmi slabé a nevyvinuté. "NSA má 60 tisíc zamestnancov a najíma si rad externých firiem. Pre britský úrad GCHQ podľa odhadov expertov pracuje 15 tisíc ľudí. Oddelenie elektronických správ BND má zhruba 1500 zamestnancov," tvrdí expert na nemecké tajné služby Erich Schmidt-Eenboom. Pripomína, že BND nie je schopná monitorovať cezhraničnú komunikáciu ani v takom rozsahu, ako jej to zákony dovoľujú - z povolených 20 % mailov, správ a telefonátov sleduje 5 %.