Zlatý prsteň za chlieb: Počas krízy záložne v Poľsku prekvitajú

Ako sa ekonomická situácia v krajine zhoršuje, rastie počet ľudí nútených siahnuť k takémuto núdzovému získaniu peňazí. Za všetko hovorí fakt, že počas dvoch rokov stúpol počet záložní z 10 na 15 tisíc a denne pribúdajú ďalšie, najmä v menších mestách a chudobnejších štvrtiach veľkomiest, kde žijú sociálne najslabší.

Varšavská štvrť Praga je nimi doslova posiata. Vo viac než miliónovej Lodži, preslávenom robotníckom meste, má Piotrkowska ulica záložne na každom kroku. Podobne to vyzerá v Krakove, Štetíne, Gdansku, Vroclave či v Katoviciach. A všetky skvelo prosperujú.

Pribúdajú aj tzv. mobilné záložne, ktoré majú len internetovú stránku. "Stačí zavolať a ich právnik príde kedykoľvek vo dne v noci, na mieste ocení tovar, vystaví zmluvu a po jej podpise vyplatí peniaze," píše sa na webe Onet.pl. Biznis podľa neho najviac kvitne pred Vianocami, kedy ľuďom chýbajú peniaze na darčeky. V tú dobu sú záložne v prevádzke 24 hodín denne.

Systém záložní funguje nasledovne. Človek v núdzi dostáva za prinesený tovar tretinu jeho hodnoty. Peniaze, v závislosti na podpísanej dohode, musí vrátiť do týždňa alebo mesiaca. Ak sa tak nestane, platí sa za každý deň omeškania záložni najmenej tri percentá z požičanej sumy, niekde aj podstatne viac. Ak si klient položku nevyzdvihne, čo sa stáva pri takmer polovici, alebo nezaplatí denné úroky, potom pracovníci záložne predmet predajú za dve tretiny ceny. Takže zisk majú vždy.

"Nebývalý rast počtu záložní je dôkazom rastúcej biedy," povedal Ján Rymanczyk z Vroclavskej ekonomickej univerzity. Považuje ich za miesta, kde ľudia za pár zlotých nechávajú zlatý prstienok či televízor, pretože nemajú dosť peňazí na základné potraviny, nájomné či elektrinu. Podmienky, na ktoré musia pristúpiť, mu pripomínajú vykorisťovanie zo začiatku 19. storočia.

"Medzi klientmi záložní sú aj takí, ktorí to prehnali s braním pôžičiek. Banky im už nič poskytnúť nechcú, slučka okolo krku sa im uťahuje, a tak si zo záložní urobili bankomaty," upozornil sociológ Ryszard Cichocki. "Nepremyslene si požičali na autá, ktoré nie sú schopní splácať, nasťahovali sa do veľkých bytov, ktoré si nemôžu dovoliť, a kupujú elektroniku, na ktorú nemajú. Svojmu okoliu predstierajú, akí sú úspešní, a platia za to vysokú cenu," dodal sociológ.

"Poliaci majú bohužiaľ v krvi presvedčenie, že ich budúcnosť je nepredvídateľná. Preto dlhodobo nič neplánujú ani nešetria peniaze," uviedol pre poľský Newsweek Juliusz Gardowski z varšavskej Vysokej školy ekonomickej.  "Až príliš sa rozšíril zlozvyk nejako bude, pretože vždy nejako bolo. Časy sa však podstatne zmenili a , keď už niet iného východiska, idú do záložne a v konečnom dôsledku na to doplácajú," konštatoval.

Miera nezamestnanosti v Poľsku predstavovala v máji 2013 10,7 %. Poľsko je krajinou s vysokými mzdovými rozdielmi medzi jednotlivými regiónmi. Príjmy domácností na vidieku sú o dosť nižšie ako v mestách, predovšetkým vo Varšave. Minimálna mzda podľa databázy Eurostatu je 377 euro.

Poľský zlotý patrí medzi najviac podhodnotené európskej meny podľa Bic Mac Indexu. Big Mac hamburger od McDonalds by mal v ideálnom prípade stáť všade vo svete rovnako. Big Mac Index je postavený na teórii parity kúpnej sily. Hamburger od McDonalds je ideálnym tovarom pre porovnanie výmenných kurzov. Big Mac sa totiž vyrába vo všetkých krajinách úplne rovnako. Big Mac index zverejňuje renomovaný časopis The Economist, a to už od roku 1986. Podľa The Big Mac Indexu publikovaného v januári 2013 je poľský zlotý podhodnotený o 32,7%.

Výpočet:

• v USA stojí hamburger 4,37 dolára
• v Poľsku stojí identický hamburger 9,10 zlotých
•  v parite kúpnej sily ceny hamburgeru je 1 dolár 2,08 zlotých (9,10: 4,37)
•  aktuálny výmenný kurz je 1 dolár = 3,09 zlotých
•  ((2,08 - 3,09): 3,09) ∙ 100 = - 32,7%

-Takmer sedem percent Poliakov žije podľa Hlavného štatistického úradu (GUS) v krajnej biede a 16 až 17 percent mimoriadne skromne.
Znamená to, že okolo šesť miliónov ľudí z takmer 38 miliónov žije pod hranicou ľudskej dôstojnosti.

- Asi 20 percent z 13,5 milióna poľských domácností, teda 2,7 milióna, nemá podľa GUS šancu získať pôžičku v banke.Buď majú príliš nízke mesačné príjmy, alebo sú na zozname dlžníkov bankových inštitúcií.

- Práve nemajetní ľudia z tejto kategórie bývajú často klientmi poľských záložní.

- Až 80 percent pôžičiek zo záložní vzápätí putuje na nezaplatené účty, rôzne splátky a tiež na potraviny.
Niektorí klienti prichádzajú do záložní aj niekoľkokrát za mesiac.

Zdroj: Gazeta Wyborcza