Viditeľný odklon: Krivky nezamestnanosti USA a eurozóny naberajú opačný smer

Dva rozvinuté trhy práce, USA a eurozóna, reagovali do vypuknutia krízy, ale dokonca aj nejakú dobu potom, podobným spôsobom. V čase krízy, v roku 2009, bola miera nezamestnanosti v oboch prípadoch zhruba na rovnakej úrovni, po dosiahnutí vrcholu dokonca začala mierne klesať. Potom sa proces poklesu zastavil  a v eurozóne dokonca obrátil.

Zdá sa, že situácia je dnes úplne odlišná od tej, aká bola po vypuknutí krízy. Zatiaľ čo v roku 2008 po bankrote Lehman Brothers zasiahla kríza zo Spojených štátov aj Európu a eurozónu, zlom v roku 2010 v podobe gréckeho záchranného balíčka nevytvára pre USA až takú nebezpečnú situáciu než tomu bolo naopak.

Existujú však aj iné faktory. Dôležitý je napríklad pohľad na nezamestnanosť. V skutočnosti je dôležitá miera zamestnanosti, pretože miera nezamestnanosti sa dá znížiť aj inak ako získaním pracovného miesta. Ide o „zmiznutie“ nezamestnaných z trhu práce. Presunú sa buď do tábora dôchodcov, alebo tzv. neaktívnych uchádzačov. To znamená, že nezamestnaní zostávajú, no beznádej zo situácie na pracovnom trhu ich dohnala k tomu, že prestávajú aktívne hľadať zamestnanie. Nezamestnanosť však podľa definície zhŕňa iba aktívnych uchádzčov. Za neaktívnych sa považujú aj študenti, či rodičia na materskej vychovávajúci deti.



Ak sa z tohto pohľadu pozrieme na vývoj trhu práce v USA za ostatné roky, vidíme pokles aktívnych, čo znamená menej ľudí na trhu práce. Súčasne klesá aj miera zamestnanosti, v roku 2009 to bolo ešte 59,3 % v roku 2011 už 58,4 % a v roku 2012 nastalo nepatrné zlepšenie o 0,2 %.

Keď hovoríme o eurozóne, je treba si uvedomiť  rozdiely. Pohľad na jednotlivé krajiny eurozóny zmietajúce sa v nezamestnanosti ukazuje značné rozdiely. Situácia na zaplakanie je predovšetkým v krajinách zasiahnutých dlhovou krízou, zatiaľ čo v iných zostala nezamestnanosť na nízkej úrovni, alebo dokonca poklesla.