Čo majú spoločné Apple, Starbucks a Ikea s Rolling Stones? Peniaze v Holandsku

Mnohí európski miliardári ukrývajú peniaze pred zdanením na malých ostrovčekoch v Pacifiku. Existuje ale jednoduchší spôsob. Previesť ich do Holandska, kde sa neplatí takmer žiadna daň zo zisku. Táto skutočnosť je teraz v krajine tulipánov stredobodom pozornosti. V časoch recesie, eurokrízy a uťahovanie opaskov totiž mnohí Holanďania nechcú, aby bola ich krajina vnímaná ako daňový raj pre megakorporácie a boháčov. Píše o tom nemecký Die Welt.

Holdingové spoločnosti firiem, ako sú Apple, Microsoft, Google, Ikea, Starbucks a ďalšie, presunú do Holandska každý rok 8 biliónov eur, aby ušetrili na daniach. A to legálne, pomocou "schránkových firiem". V jednej administratívnej budove v Amsterdame je tak napríklad registrovaných s poštovou schránkou 2670 firiem.

V Holandsku sa neplatí daň z duševného vlastníctva, nezdaňujú sa napríklad autorské honoráre ani licenčné poplatky. Krajina je preto príťažlivá pre hudobníkov, ako sú David Bowie alebo Rolling Stones, ktorí zhromaždili počas svojej dlhoročnej kariéry značné imanie z predajov nosičov a lístkov na koncerty. V krajine je registrovaná aj írska rocková kapela U2 a jej frontman Bono. Hoci na jednej strane viditeľne pomáha chudobným v Afrike, postaral sa o to, aby na daniach štátu moc toho neodovzdal.

Daň zo zisku sa v Holandsku pohybuje medzi 20-25 percentami. Nadnárodné firmy ale majú zvláštne dohody s holandskými daňovými úradmi. Tie sú prísne tajné, takže nikto presne nevie koľko platia obrie firmy akou je Apple. Podľa informácií z viacerých zdrojov ale ide o jednotky percent. Pravicovo-liberálna vláda krajiny systém podporuje, prináša totiž štátu cez miliardu eur ročne, píše Die Welt.

Oproti tomu "Jan Modaal", čo je označenie priemerného občana, musí škrípať zubami. Dane z príjmov fyzických osôb sú v Holandsku jedny z najvyšších v Európe a môžu sa šplhať až k 50 percentám.

Počas finančnej krízy v roku 2009 zaradili Spojené štáty Holandsko na zoznam daňových rajov. Holanďania ale dokázali presvedčiť prezidenta Baracka Obamu, aby z neho zase zmizlo. Mnohí miestni si myslia, že to bola chyba, ako ukazuje úspech knihy Daňový raj: Prečo tu nikto neplatí dane, okrem teba. Jej autor Joost van Kleef vyčísľuje všetky triky korporácií, ktorými sa snažia ušetriť. "V našich daňových zákonoch je veľa medzier, niektoré typy spoločností napríklad nemusia platiť daň z dividend. A pobočky veľkých nadnárodných firiem neplatia žiadne alebo veľmi nízke dane."

Van Kleef tiež upozorňuje, že skutočnosť využívajú nielen anglické popové hviezdy a americkí internetoví giganti, ale aj miliardári z bývalého východného bloku a špičkovo zarábajúci futbalisti.

A v neposlednom rade sú to grécke firmy a majetní Gréci ako je Lamda Development vôbec najbohatšieho Gréka Spirosa Latsisa. Daňoví poplatníci severných európskych krajín medzitým zachraňujú Grécko miliardami, aby mu pomohli pred bankrotom.

Je ironické, že daňová poradenská firma Deloitte publikovala štúdiu, v ktorej dochádza k záveru, že Holandsko nie je daňový raj. Jej autor, partner Deloitte a profesor fiškálnej ekonómie Peter Kavelaars uvádza, že veľké firmy láka možnosť využiť zrážkovú daň vo výške 15 percent.  S tým ale van Kleef nesúhlasí. "Takmer každý daňový expert, ktorý radí vláde, parlamentu, ministrom, je na výplatnej páske Deloitte alebo Ernst & Young. Tieto firmy na holandskom systéme daňových únikov dobre zarábajú," hovorí.