Egypt dnes: O múmie nikto nestojí, nestabilita ruinuje ekonomiku

Pred niekoľkými rokmi, alebo aj mesiacmi sa tu plietli húfy snehobielych turistov s farebnými  klobúčikmi na hlavách. Nemohli sa dočkať, až pozrú do tvárí múmiám aj posmrtnej maske faraóna Tutanchamóna. Medzi nich sa vo veselom chaose miešali predavači pestrofarebných publikácií a sprievodcovia ponúkajúci niektorý zo svetových jazykov. Včera sa tu však v tieni stromov mihlo len niekoľko záhradníkov, na ktorých dohliadali znudení strážcovia poriadku oblečených, ako vždy, do snehobielych uniforiem. Pred plotom svetoznámeho Egyptského múzea, ktoré leží na okraji revolúciou presláveného námestia  Tahrír, včera nestáli autobusy chrliaci jednu turistickú skupinu za druhou. V dlhých radoch tu parkovali iné vozidlá než zvyčajne. Obrnené, vojenské. Obsadené vojakmi, ktorí vraj síce na zvyšky turistov dohliadajú, pohľad na ich zbrane však bežných návštevníkov k návšteve múzea určite nenabáda.

Aj priestranstvo pred pyramídou v Gíze, ktoré pozná z pohľadnice zrejme každý pozemšťan, včera zívalo prázdnotou. Nielen tu, ale aj v celej Káhire a jej okolí sú ľudia napojení na turistický biznis viditeľne zúfalí. Reštaurácie i hotely sú v najlepšom prípade poloprázdne. Iste, je leto a v túto dobu bolo v egyptskej metropole vždy zahraničných návštevníkov menej, ale toto vyzerá ako katastrofa.
"Neviete si predstaviť, koľko ľudí tu kedysi bývalo. Pamätám si časy, kedy do nášho múzea dorazilo desať, niekedy dvanásť tisíc ľudí denne. V túto dobu ich sem príde približne niekoľko stoviek," vysvetľuje Mahmúd Halwagy, jeden z riaditeľov Egyptského múzea. Inštitúcia, ktorá sa stará o pamiatky nevyčísliteľnej ceny. A stará sa o artefakty patriace do kultúrneho dedičstva ľudstva. Preto láka nielen turistov, ale aj zlodejov, ktorí v roku 2011 využili nepokoje v uliciach a do múzea sa vlámali.

Egypt prežíva hlbokú politickú i ekonomickú krízu. PO tom, čo vojaci po masových opozičných demonštráciách zosadili demokraticky zvoleného prezidenta Muhammada Mursího z islamistického Moslimského bratstva, sa vyostrili nepokoje, ktoré samozrejme turistickému ruchu nijak neprospievajú. Piatok čo piatok davy demonštrantov blokujú ulice, na čom sa  vždy zvezú drobní kriminálnici a miestami aj nebezpeční násilníci.

 Rad západných krajín varuje svojich občanov pred cestami do Egypta, predovšetkým do Káhiry, kde spolu s Alexandriou prebiehajú najväčšie protesty. "Len dúfam, že západné ambasády čoskoro odvolajú svoje varovania a európski aj americkí turisti sa vrátia. Čo ja viem, turizmus tvorí až štvrtinu našich národných príjmov. Ostatne, aj keď naše múzeum nie je závislé len na vybranom vstupnom, sme vo finále financovaní z príjmov pochádzajúcich z turistického ruchu, "hovorí Mahmúd Halwagy.

Hoci do vzdialenejších letovísk od Káhiry turisti jazdiť úplne neprestali, aj tu je zjavný ich úbytok. Upadá i export, ktorý zase negatívne ovplyvňuje možnosti vlády dovážať dôležité komodity zo zahraničia. Egypt nie je sebestačný, čo sa pohonných hmôt týka, a importuje aj niektoré základné potraviny. Politický aj bezpečnostný zmätok ekonomiku ďalej potápa, Egyptu hrozí dlhotrvajúca hospodárska kríza.

Medzi Egypťanmi začína prevládať názor, že bezpečnosť a stabilita krajiny sú teraz dôležitejšie než nutnosť ctiť princípy slobodnej politickej súťaže. "Na demokraciu je času dosť, teraz je potrebné riešiť každodenné problémy," hovorí pre iDnes jeden z najvplyvnejších novinárov verejnoprávneho denníka  al-Ahram.