Raghuram Rajan: Márny je boj proti kríze, treba počkať na sebaočistu ekonomiky

Po finančnom a hospodárskom kolapse si väčšina hospodárskych lídrov myslela, že na napravenie situácie postačí
- určitý stimulačný balíček v podobe zníženia daní, či dotácie pri kúpe auta...
- výrazné zníženie úrokových sadzieb a možno nejaká tá peňažná pumpa z centrálnej banky.

Omyl. Výsledky sa akosi nechcú dostaviť. Nie natoľko, aby sa po piatich rokoch Američania neprestali sťažovať na pomalý rast a Európania na dlhovú krízu. Raghuram Rajan, profesor na univerzite v Chicagu si myslí, že z masívnej úverovej krízy sa nedá dostať len tak ľahko. Proces obnovy nepotrvá len pár rokov. Na zotavenie bude treba oveľa viac času, než sme sa pôvodne domnievali.



Raghuram Rajan uznáva, že reakcia na prvú vlny krízy bola úplne logická. Poľavenie dopytu po tovare a službách sa však odrazilo na výrobe a vysokej nezamestnanosti. Preto ak sa chceme vrátiť do stavu pred krízou, nedá sa podľa neho robiť nič iné, ako stimulovať dopyt. Tento stav môže štát dosiahnuť tým, že naleje peniaze do ekonomiky. A to buď prostredníctvom záchranných balíčkov, nižších úrokových sadzieb, alebo v rámci programov na nákup dlhopisov.

Ale prečo táto záchrana nefunguje? Raghuram Rajan vidí hlavný dôvod v tom, že v rokoch pred krízou, bolo oživenie spôsobené úverovým boomom, zameraným predovšetkým na dve oblasti: reality a automobilový priemysel. Najviac nezamestnaných vzišlo práve z týchto dvoch sektorov. Záchranné balíčky nedokážu absorbovať tak vysoký počet nezamestnaných. Rovnako však nemá zmysel sústrediť štátnu pomoc na zachovanie realitných, či automobilových firiem, ktoré sa neukázali ako životaschopné.

Profesor v týchto prípadoch, v duchu očistenia ekonomiku, výslovne neodporúča, aby konkrétne odvetvie zasiahnuté krízou, dostávalo cielenú podporu. Celkový záchranný balíček nijak nepomôže. Veď ako sa prepustený robotník z automobilového priemyslu dostane opäť k práci, keď vláda len zníži dane alebo úroky?

Štát v týchto prípadoch urobí lepšie, ak podporí zmenu priemyselných odvetví cez rôzne vzdelávacie programy, prípadne po zrútení konkrétneho odvetvia pomôže bývalým zamestnancom s daňami, odvodmi, či sociálnym zabezpečením. Okrem toho zostáva len trpezlivosť. Čakať, kým v ekonomike prebehne „sebaočista“, no musíme byť pripravení, že to bude dlhý proces, aj keď štát s cieľom uspieť, nasadil všetky možné balíčky.