Európania vinia euro z problémov

Rázne švédske „nie“ euru v ľudovom hlasovaní rozpútalo diskusiu o spoločnej európskej mene. Bilanciu výhod a nevýhod vstupu do menovej únie nevedia presne vyčísliť ani ekonómovia, nieto ešte bežný občan. Rozhodovanie o eure sa tak stáva viac emocionálnou záležitosťou ako racionálnou voľbou.

„Radšej výplata v švédskych korunách, ako podpora v nezamestnanosti v eurách,“ hlásali slogany švédskej kampane proti prijatiu eura. Švédi sa okrem rastu nezamestnanosti báli, že by vstup do menovej únie ohrozil ich tradične silný sociálny štát. Tak by prišli o nespočetné výhody. Dodržiavanie prísnych kritérií v rámci menovej únie by totiž vládu prinútilo prehodnotiť svoje výdavky.

V otázke eura je rozdelená aj Veľká Británia. Tamojší euroskeptici argumentujú klesajúcim ekonomickým rastom v krajinách eurozóny. Za príklad uvádzajú Španielsko, kde sa po zavedení eura znížil hospodársky rast na 1,9 percenta. Pred vstupom do menovej únie v roku 1999 bol ešte vyše štyri percentá.

Okrem toho Briti kritizujú nákladný dôchodkový systém krajín eurozóny. Pripojenie sa k menovej únii a znášanie ich nákladov by bolo podľa euroskeptikov pre Britániu katastrofou. „Ak dnes pripadá na každého Brita 5-tisíc libier národného dlhu, po pripojení sa k eurozóne by to bolo až 30-tisíc,“ hovoria euroskeptici. Vstup do únie prirovnávajú k deleniu sa o svoj bankový účet s krachujúcim susedom.

Európa skutočne čelí dôchodkovej kríze spôsobenej starnúcim obyvateľstvom. Náklady na vyplácanie dôchodkov nadmerne zaťažujú štátne rozpočty. Krajiny eurozóny sú nútené neprekračovať schodok rozpočtu o viac ako 3 percentá, vlády preto musia hľadať škrty inde, čo môže byť na úkor v iných oblastiach. „Euro zruinuje naše školstvo a zdravotníctvo,“ obávali sa Švédi v pred...

Celý článok si môžete prečítať tu »».