Kedy je dôchodca bohatý: Čas, alebo peniaze?

Chudobný, či bohatý? Odpoveď na túto otázku dáva v súčasnom ekonomickom systéme zväčša výška príjmu. To znamená, že ak má niekto veľa peňazí na míňanie, považuje sa za bohatého, naopak ten kto má málo, za chudobného. Americkí dôchodcovia ale ukázali, že na sklonku života môže tento jednoduchý vzorec niečo úplne zmeniť. Niečo, čo je v dôchodku oveľa cennejšie ako peniaze. A to je čas.

Americkí vedci Mark Aguiar a Erik Hurst sa zamerali na otázku, prečo sa na výrobky každodennej spotreby, ako sú cestovanie, oblečenie, jedlo a nápoje, míňa počas staroby menej. Dospel k záveru, že obmedzenie nie je odôvodnené poklesom príjmov. Dôchodcovia totiž na tovar krátkodobej spotreby a zábavu nemíňajú menej než predtým, takže straty z poklesu pracovných príjmov, ak chcú, dokážu nahradiť z iných zdrojov ako sú úspory, či menšie výdaje na deti...

Ak to však nie je nižší príjem, ktorý je dôvodom k nižším útratám za jedlo, nápoje, oblečenie a cestovanie, tak čo potom? Vedci zistili, že za to môže zmena životného štýlu a hlavne fakt, že čím sme starší, tým nás viac než peniaze zaujíma čas. Pokiaľ už prácu nemáte, nemusíte do nej chodiť a odpadnú tak náklady na cestovanie, ale aj na drahé obleky. Zrazu je dosť času na domáce vyváranie a vypekanie, pričom s radosťou zabudneme na tie uniformné obedové menu nahádzané do žalúdka v rámci polhodinovej pauzy i keď nás v konečnom dôsledku až tak veľa nestáli. Vedci rovnako upozorňujú na domácu kuchyňu, ktorá je podľa nich akýmsi indikátorom, že na starobu sa náklady na alternatívu domácej stravy znižujú. Inými slovami, ak už nemusíme chodiť do práce, máme viac voľného času a to znamená viac času na všetky tie činnosti, za ktoré sme kedysi museli tvrdo zaplatiť.



S pribúdajúcim vekom sa príjmy a finančné bohatstvo znižujú, naopak bohatstvo v podobe voľného času rastie. Problém ale je, že časové bohatstvo nie je možné kvantifikovať alebo vyjadriť v dolároch a tak sa neobjavuje ani v štatistikách poukazujúcich na blahobyt obyvateľstva. Výskum jasne ukazuje, že značná časť obyvateľov dôchodkového veku v Spojených štátoch spadá do kategórie chudobní, výhradne na základe štatistických údajov o ich finančných záležitostiach. I keď vzhľadom k rastúcemu množstvu času, je možné, že to tak vôbec nie je. Podľa výskumníkov by štatistiky zaoberajúce sa mierou chudoby obyvateľstva mali v oveľa väčšej miere klásť dôraz na čas, ktorý sa na sklonku života ukázal ako najdôležitejšie bohatstvo.