Frustrácia z beznádeje: Akú hodnotu má dnes človek?

OECD nedávno publikovala štúdiu o indexe lepšieho života. Slováci podľa neho skončili na ôsmej priečke od konca a cítia sa na 3,9 bodu, pričom priemer OECD je 6,6 bodu. Odráža výsledok skutočnosť? Ak áno, prečo je dnes toľko pesimizmu?

Práca

V ideálnom prípade sa ľudia cítia v práci dôležití. Zvlášť ak sú s ňou spokojní a sú presvedčení, že to čo robia, je užitočné. Ak za svoju prácu získajú uznanie, sú zrazu meter nad zemou. Toto už mnoho zamestnávateľov pochopilo a snažia sa poskytnúť svojim zamestnancom pocit uspokojenia, lepšej nálady, pomáhajú pri udržiavaní „dobrej atmosféry“ v rámci kolektívu a v neposlednom rade dbajú aj o ich zdravie. Avšak, kríza všetko eliminuje. Bonusy sa na pracovisku postupne obmedzujú a človek na záver často predstavuje len finančnú záťaž, ktorej sa treba v konečnom dôsledku zbaviť. Pred časom ešte úspešný pracovník je už zo situácie sklamaný a frustrovaný, jediným východiskom pre neho je, nájsť si čo najrýchlejšie novú, zmysluplnú a uznanú prácu.

Štátna správa

Rany spôsobené ekonomickou situáciu môže v istej miere kompenzovať štát tým, že súcíti s občanom a snaží sa, aby bol jeho život o niečo jednoduchší. Samozrejme, aj štát trpí nedostatkom peňazí, ale gestá a služby namierené na občana nie sú často ani otázkou peňazí. Prax je ale úplne iná. Stačí sa pozrieť na úrady, pri návšteve ktorých si musíte vybrať dovolenku, aby ste niečo vôbec dokázali vybaviť. Dlhé fronty čakajúcich sa stali prirodzenosťou a nie je zriedkavosťou ani to, že sa na daný deň hneď ráno minuli časenky. Najskôr je človek prekvapený, no snaží sa niečo dosiahnuť. Neskôr stráca nervy, zvyšuje hlas, háda sa. Nič nepomáha a so situáciou je nútený sa zmieriť. Prispôsobí sa. Na druhý deň sa postaví do fronty už pred otvorením úradu. Nemôžete urobiť nič iné. Úradnícka mašinéria v pohode prevalcuje racionalitou sa obháňajúceho občana. A popri tom všade počuje ako bola reorganizácia úspešná, lebo sa podarilo dosiahnuť významné úspory, tým, že menej štátnych zamestnancov dokáže urobiť rovnaké množstvo práce.



Na druhej strane sa ale nespomína, koľko času občan po reorganizácii strávi čakaním na úradoch. Na tom nezáleží. Tu rozhodne človek nemá žiadnu hodnotu, ani čas nič neznamená. Avšak iracionálne vybavovanie na úradoch je frustrujúce, kazí všeobecne prevládajúcu náladu a preto nemalou mierou prispieva spoločenskej nespokojnosti.

Zdravotníctvo

Stále viac a viac sa hovorí o kolabujúcom zdravotníctve. Najrýchlejšie sa správy o stave nášho zdravotníctva šíria „per huba“. „Počul si? Toho nášho spoločného známeho vzala sanitka do nemocnice, na obed sa to stalo, no potom musel trpieť v čakárni do noci do druhej, kým si ho niekto všimol...“ Prvou reakciou je rozhorčenie. Po chvíľke odmlky však prichádza kontrovanie. „To všetko je nič, počúvaj čo sa stalo mne...“ A prichádza ďalší horor. Potom ešte jeden. Zdá sa, že s počtom neuveriteľných každodenných príbehov sme na tom dobre. Čoraz lepšie.

Istoty

Pocit bezpečia je pre jedinca dôležitý. Nielen fyzická bezpečnosť, ale aj psychická. Ak každodenné veci prebiehajú v živote predvídaným smerom, určite vzniká menej problémov. To je však samozrejme ťažké dosiahnuť v časoch, keď sa svet stal nepredvídateľným. V živote už nie je nič isté ak sa do praxe dostáva napríklad retrospektívna legislatíva, náhle zmeny vlastníctva, centrálne nariadenie zníženie nákladov... A potom tie vyhlásenia, ako je na tom štát lepšie, ako ostatné, lebo "Slovensko dosiahlo lepšie výsledky než sa očakávalo." Človek sa len díva s otvorenými ústami. Krajina dosahuje lepšie výsledky, tak prečo sa máme my občania dočerta stále horšie? A hoci sa vláda bráni zvyšovaniu daní, musíme za všetko platiť stále viac a viac.



Ako je možné, že čítame o vytváraní nových pracovných miest, ale stále viac a viac rodín je postihnutých nezamestnanosťou? Aha, tak to sú len tie aktivačné práce. Mesačná aktivačná dávka 60 eur dokáže pokryť napríklad poplatky za energie a vítajú ju najmä tí, ktorí majú na krku dlhy. Ak by sa nezamestnaný dostal do práce a má podlžnosti, začína si na jeho výplatu nárokovať exekútor. V sociálno-ekonomickej sfére nadišiel čas na veľké upratovanie. Máme zrejme priveľa neúčinných zákonov, ktoré zabudli brať do úvahy hodnotu človeka.