Africký zázrak sa nekoná, to len čínski investori ryžujú

O Africkej ekonomika sa publikovalo v uplynulých rokoch mnoho analýz, z ktorých vyplynulo, že v nasledujúcich desaťročiach sa javí tento kontinent ako perspektívny investičný cieľ s tým, že ročný hospodársky rast je oveľa vyšší než potenciál rastu západného sveta. Kapitálové toky sa nasmerovali do afrických ekonomík, kvitne surovinový aj poľnohospodársky sektor, rozvíja sa infraštruktúra. Jediný problém je, že počet prekvitajúcich odvetví je limitovaný a že drvivá väčšina získaných prostriedkov pochádza, od v západnom svete dobre známych, ázijských investorov.

"Africký zázrak" sa dá pripísať veľkým ázijským investorom, prevažne štátom kontrolovaným  investičným spoločnostiam, ktoré nalejú miliardy dolárov do komodít ako sú ropa, meď a pod. do poľnohospodárstva a do súvisiacej infraštruktúry. Získané suroviny následne z krajiny vyvezú. Upozornil na to vo svojej štúdii Chris Becker, ekonóm a výskumný pracovník Ludwig von Mises Inštitútu. Spracovanie surovín už prebieha v domácich výrobných závodov a hotové výrobky sú naspäť predávané do afrických krajín, ktoré platia peniazmi získanými za pôdu alebo za suroviny, prípadne si vzali pôžičku.



Systém môže zdanlivo pôsobiť z pohľadu hospodárskeho rastu pozitívne. V skutočnosti ale väčšinou ryžujú ázijskí investori. Systém je úplne rovnaký, ako ten, čo po celé roky fungoval medzi USA a Čínou. Čína dodala na úver hotové výrobky pre americký trh a vzala si za ne americké vládne dlhopisy. Rozdiel je v tom, že teraz nedostáva štátne dlhopisy, ale pôdu a prírodné zdroje, čo je oveľa lepšie ako papier...

Problém je v tom, že v Afrike tento systém nedokáže podporiťhospodársky rozvoj, zisky aj suroviny opúšťajú krajinu. Africký výrobný sektor, ani oblasť služieb sa nevyvíja, výsledky z trhu práce sú skreslené a ľudia stále nemajú žiadne zmysluplné úspory, z ktorých by sa dalo hospodárstvo rozvíjať. Finančné systémy sú neisté, inflácia je vysoká, nikto nedôveruje hodnote papierových peňazí a navyše sú na dennom poriadku vojny a ozbrojené konflikty.

V tomto ekonomickom prostredí nie je možné brať oživenie v Afrike ako nejaký dlhodobý ekonomický rast, čo vyvoláva obavy, že budúcnosť, ktorá sa dnes ešte zdá byť ružová, sa časom zrúti a prinesie recesiu, podobne ako tomu bolo v západnom svete. Ak Afričania nebudú dostatočne opatrní, ľahko sa môže ich ekonomika po niekoľkých desaťročiach zrútiť ako domček z kariet. Zostanú bez ropy a ďalších surovín, sedieť na obrovskej hromade zahraničných pôžičiek.