Domácnosti môžu začať znova míňať

Slovenskí občania vnímajú ekonomickú realitu v horšom svetle než priemerný Európan, hoci vývoj indexu spotrebiteľskej dôvery sa zlepšil viac než o 5 bodov podobne ako európsky index spotrebiteľskej dôvery. Ukazujú to výsledky Spotrebiteľského barometra za júl 2013, ktoré zverejnil Štatistický úrad SR.

Podľa názoru hlavného stratéga Sberbank Martina Barta slovenskí občania vnímajú ekonomickú realitu v horšom svetle než priemerný Európan. Pokiaľ by sa vnímanie ekonomickej situácie zlepšovalo i naďalej, čo je dosť pravdepodobné, možno očakávať aj na Slovensku obnovenie rastu spotreby domácností, vyšší maloobchodný obrat i rast dopytu po spotrebných úveroch. Tomu nahráva aj takmer stabilné negatívne vnímanie podmienok na sporenie.

V SR sa index spotrebiteľskej dôvery v poslednom období vyvíja veľmi podobne ako európsky, aj keď hodnoty sú nižšie. Dôležité však je, že oba indexy sa zlepšujú nepretržite od decembra 2012. Oproti tomuto minimu slovenskí občania očakávajú asi o polovicu menej negatívny vývoj svojej finančnej situácie i ekonomickej situácie Slovenska. Podobne pozerajú aj na vývoj nezamestnanosti, kde si síce stále myslia, že bude rásť, no podiel jasne kladných odpovedí sa znížil. Podľa odpovedí sa tiež dá usudzovať, že občania vidia svoju budúcnosť i budúcnosť slovenskej ekonomiky lepšie než prítomnosť.

Čo sa týka väčších nákupov, podľa Barta prevažuje stále mierne negatívny názor na vhodnosť podmienok, no oproti decembru sa tento postoj zmiernil podobne ako u plánov rodín na takéto nákupy. Pokiaľ by sa vnímanie ekonomickej situácie zlepšovalo i naďalej, čo je dosť pravdepodobné, môžeme očakávať aj v SR obnovenie rastu spotreby domácností, vyšší maloobchodný obrat i rast dopytu po spotrebných úveroch.

Ako ďalej uviedol Barto, negatívny pohľad slovenských občanov neprekvapuje. Jediné obdobie, keď mal index spotrebiteľskej dôvery občanov kladné hodnoty, bolo od decembra 2006 do júla 2007. Ale vtedy hrubý domáci produkt (HDP) rástol takmer o 10 % ročne a nezamestnanosť bola na minime.

Veľký pesimizmus občanov možno vidieť aj v Treťom európskom prehľade o kvalite života, ktorý hodnotí dopady krízy a ktorý vydala Európska únia. Pri porovnaní, ako sú schopné domácnosti platiť svoje účty v roku 2011 oproti roku 2007, podiel slovenských domácností, ktoré majú ťažkosti vyjsť s peniazmi, stúpol zo 42 % na 71 %. Tento skok je najväčší v únii, hoci slovenská ekonomika medzi rokom 2007 a 2011 rástla. V krízovom Grécku, Írsku či Španielsku až takýto rast nezaznamenali – Grécko a Írsko asi o 20 bodov, Španielsko asi o 10 bodov. Možno tu istú rolu zohral fakt, že v danom období sa na Slovensku zväčšila príjmová nerovnosť a občania tento fakt citlivo vnímajú, uzatvoril hlavný stratég Sberbank Slovensko.

TASR informovala Ľubomíra Chmelová so Sberbank Slovensko.