Dôchodcovia vs. roboti: Čo predstavuje väčšie nebezpečenstvo?

Ekonómia je veda, ktorá nám stále dokáže dávať dosť dôvodov na obavy. Niekedy sa môže prihodiť aj to, že stredobodom obáv sú úplné protiklady. Výborným príkladom takéhoto rozporu je aj to, že jedna skupina ekonómovia sa obáva, že pokroky v technológiách vezmú prácu nekvalifikovaným robotníkom, čo by viedlo k trvalému prebytku pracovných síl. Druhá skupina sa naopak bojí toho, že v dôsledku starnutia spoločnosti nebude mať kto pracovať, čo môže spôsobiť zastavenie hospodárskeho rastu a kolaps sociálneho systému.

Tak teraz čo si máme vybrať? Mať strach z toho, že bude príliš veľa zbytočnej pracovnej sily, alebo jej bude príliš málo? Ekonóm Dean Baker z Centra pre ekonomický a politický výskum, vidí východisko tohto rozporu v neustálom zvyšovaní produktivity.

Podľa prognózy sa má v USA do roku 2030 zmeniť pomer pracujúci/dôchodca zo súčasných 2,8 na 2,0. To by mohlo vážne ohroziť udržateľnosť dôchodkového systému. Je tiež pravda, že pred 50 rokmi bol tento pomer 5,0, a teda na každého dôchodcu pripadlo 5 pracujúcich. Počas týchto 50 rokov klesol pomer z 5,0 na 2,8 a napriek tomu sa sociálny systém nezrútil, v skutočnosti je spoločnosť oveľa bohatšia ako pred polstoročím. Je to preto, že produktivita sa v tomto období zvýšila približne o 170 percent, to znamená, že menej ľudí dnes dokáže vyprodukovať väčšiu hodnotu, než pred 50 rokmi. Dean Baker povedal, že nie je žiadny dôvod predpokladať, že tempo rastu produktivity práce by sa spomalilo. To znamená, že americká ekonomika v pohode prežije zníženie pomeru pracovník/dôchodca na hodnotu 2,0 v roku 2030. Ale iba vtedy, ak sa vytvorené hodnoty v systéme spravodlivo rozdelia!

Čo sa týka technológií a rozšírenia robotov nejde podľa ekonóma o žiadny aktuálny fenomén. Roboti a stroje už ľudskú prácu vytláčajú stáročia. Stačí sa pozrieť na poľnohospodárstvo, ktoré nie tak dávno zamestnávalo ešte 50 percent pracovnej sily. Dnes v sektore pracuje menej ako 5 percent. Na poliach sa už udomácnila mechanizácia a 45 percent ľudí si našlo prácu v iných odvetviach a oblastiach. Podľa Deana Bakera to bude presne takto aj v budúcnosti, ak výnosy generované technologickým pokrokom dokážu byť spravodlivo rozdelené, potom nie je dôvod báť sa rozvoju technológií.

Riešenie v oboch prípadoch je rozvoj technológií a spravodlivé (spravodlivejšie) rozdelenie vyprodukovanej hodnoty, čo by z hľadiska hospodárenia znamenalo, že nás nemusí znervózňovať žiadne prestarnutie spoločnosti ani roboti.