Bude horšie: Stagnujúce mzdy brzdia hospodárske oživenie

Američania míňajú dosť na to, aby najväčšia ekonomika sveta pokračovala v expanzii, ale bez rastu miezd sa spotrebiteľské výdavky budú držať pri zemi. Štyri roky po odznení najpálčivejšie fázy finančnej krízy platy nestíhajú držať krok s infláciou. Podľa údajov amerického ministerstva práce priemerná hodinová mzda v súkromnom sektore na nemanažerských pozíciách v júli predstavovala 8,77 USD. V júni 2009, keď ekonomika vybředla z recesie, to bolo 8,85 USD. Spotreba pritom v americkej ekonomike zohráva kľúčovú úlohu, tvorí okolo 70% HDP.

Vinníkov neuspokojivej dynamiky vývoja miezd je podľa ekonómov niekoľko. Medzi hlavnými je uvádzaný slabý hospodársky rast, ktorý pri súčasnom medziročnom tempe 2 %, očistenom o sezónne výkyvy, zaostáva za 3,5 percentným priemerom pred recesiou. Pomalá expanzia ekonomiky má za následok nízku infláciu. Rast cien sa pohybuje v blízkosti alebo pod úrovňou 2 %, centrálnou bankou považovanou za prospešnú pre ekonomiku. Keďže dopyt na trhu práce zostáva nízky, ceny stúpajú len pomaly alebo vôbec a 11,5 milióna Američanov zháňa miesto, zamestnávateľov k zvyšovaniu platov nič netlačí.

Ďalším faktorom je zmena prístupu súkromného sektora k riadeniu mzdových nákladov. Podľa štúdie sanfranciskej pobočky Fedu v minulosti firmy počas hospodárskeho útlmu znižovali mzdy a pri expanzii ich opäť zvyšovali. Počas posledných troch recesií od roku 1986, a obzvlášť pri tej poslednej z rokov 2007-2009 dochádzalo k poklesu miezd len minimálne. Namiesto toho firmy radšej prepúšťali, aby mohli zvyšku personálu zachovať rovnaké podmienky. Ekonomika teraz síce rastie, ale v rámci kompenzácie neuskutočnených škrtov v časoch recesie platy nerastú tak rýchlo. Autori štúdie odhadujú, že sledovaný efekt bude trvať ešte dlho po tom, čo sa nezamestnanosť vráti na nižšie úrovne.

Niektoré dôležité sektory počas recesie prešli drsnou reštrukturalizáciou, ktorá sa zásadným spôsobom podpísala na systéme odmeňovania. "Nie sú ľudia, ale automobilky kvôli tomu platy zvyšovať nebudú,“ tvrdí Sean McAlinden z neziskového Centra pre výskum automobilového priemyslu. Noví zamestnanci GM, Fordu či Chrysleru berú až o polovicu menej než ich šťastnejší starší kolegovia.

Tretím kladivom na rast platov je globalizácia. Rozvoj logistiky a komunikačných technológií núti Američanov súperiť o pracovné miesta s armádou nezamestnaných v rozvíjajúcich sa ekonomikách, ochotných pracovať za nižšiu mzdu. "Sme vo fáze dlhodobého prispôsobovania sa, pretože Čína aj ďalšie rozvíjajúce sa krajiny sa nám v mzdových nákladoch približujú," domnieva sa Richard Freeman z Harvard University. Podľa Boston Consulting Group (BCG) by proces vyrovnávania mal postupovať veľmi rýchlo, čo môže zamestnancom v rozvinutých krajinách dávať určitú nádej. BCG odhaduje, že do roku 2015 bude rozdiel medzi výrobnými nákladmi v USA a v Číne pri položkách typu stroje, nábytok či elektronika len zhruba 10 %.

Kombinácia spomínaných faktorov má za následok, že aj keď ceny domov aj akciový trh rastú, čo by teoreticky malo napomáhať spotrebiteľskej dôvere a všeobecnému optimizmu ohľadom výhľadu do budúcnosti, ľudia si vyššie platy žiadať netrúfajú. Navyše sa viac než predtým boja dať výpoveď a hľadať si niečo lepšie. Len 1,6 % zamestnancov dobrovoľne opustilo v júni svoje miesto. Pred recesiou sa podiel fluktuantov pohyboval nad 2 %.

Dlhodobý výhľad nie je príliš povzbudzujúci. Podľa štúdie Richarda Burkhausera z Cornell University budú ďalšou veľkou brzdou rastu miezd demografické trendy, konkrétne starnutie populácie. To by malo doľahnúť na príjmy v nasledujúcich 20 rokoch. Silné povojnové ročníky odchádzajú do dôchodku a začínajú žiť z nižších príjmov, čo sa odrazí v poklese dopytu a ďalším tlakom proti rastu miezd. Podobná situácia bude panovať aj v Európe