Index hospodárskej mizérie: Slovensko na chvoste EÚ

Podľa tzv. indexu hospodárskej mizérie by neboli ďaleko od pravdy. V porovnaní s predošlými rokmi 2011 a 2012 bola však prvá polovica roka 2013 o niečo lepšia. Napriek tomu horšiu úroveň ukazovateľa evidujú už iba v pätici európskych ekonomík.

História indexu hospodárskej mizérie siaha až do šesťdesiatych rokov minulého storočia, no aj v súčasnosti sa teší popularite predovšetkým v USA, kde sa vyčísľuje každý mesiac. Tento depresívne znejúci ukazovateľ vychádza z predpokladu, že rýchly rast cien a vysoká miera nezamestnanosti negatívne ovplyvňujú ekonomické prostredie a životnú úroveň, a tým znižujú hospodársku výkonnosť jednotlivých krajín. „V našom výpočte sme použili dáta Štatistického úradu EÚ [Eurostat] v podobe harmonizovanej nezamestnanosti a harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien [HICP]. Platí, že čím je hodnota indexu vyššia, tým je na tom daná krajina „mizernejšie“ a naopak,“ vysvetlila Eva Sadovská, analytička Poštovej banky.

Index hospodárskej mizérie je súčtom priemernej miery inflácie a nezamestnanosti za určité obdobie, v tomto prípade za 1. polrok 2013. S nezamestnanosťou na úrovni 14,3 % a infláciou vo výške 2,0 % dosiahlo Slovensko v prvom polroku 2013 index hospodárskej mizérie na úrovni 16,3 %, čo predstavovalo najlepší výsledok od roku 2010. V porovnaní s minulým rokom 2012 sa hodnota indexu zlepšila zásluhou pomalšieho rastu cien. Tento pokles ale brzdila vyššia miera nezamestnanosti.

Najmizernejší bol život na Slovensku na prelome milénií. Dvojciferné tempo cenového rastu a takmer každý piaty človek bez práce sa v roku 2000 postarali o index hospodárskej mizérie na úrovni až 31,1 %. Najlepší výsledok indexu dosiahla slovenská ekonomika v roku 2009 a to na úrovni 13,0 %. „Paradoxne šlo o rok, kedy sa na Slovensku naplno začali prejavovať dopady hospodárskej krízy. Nezamestnanosť poskočila na 12,1 %, no rast cien naopak spomalil na 0,9 %,“ dodala Sadovská. Ďalšie roky priniesli postupné zhoršovanie sa indexu, a to z dôvodu rastúcej miery nezamestnanosti a od roku 2011 ruku k dielu pridal aj rýchlejší cenový rast.

Vyššiu  úroveň hospodárskej mizérie dosiahlo už iba 5 krajín EÚ. Zatiaľ čo situácia na Slovensku sa zlepšila, až dvadsiatka krajín EÚ si v 1. polroku 2013 oproti roku 2012 pohoršila a vykázala vyššiu úroveň ukazovateľa. Vo väčšine ekonomík bola pritom „na vine“ predovšetkým rastúca miera nezamestnanosti. Najvyššiu hodnotu indexu vykázalo a neslávne prvenstvo z rokov 2010 až 2012 obhájilo Španielsko s indexom 28,7 %. Dôvodom takto vysokého indexu bola predovšetkým dlhodobo vysoká a stále rastúca španielska nezamestnanosť. Horšie ako Slovensko si počínali aj Grécko, Chorvátsko, Portugalsko a Cyprus. A práve Cyprus si v porovnaní s rokom 2012 aj najvýraznejšie pohoršil, a to až o 1,6 p. b. Nebyť spomalenia rastu cien, život na Cypre by bol dnes kvôli skokovitému nárastu nezamestnanosti ešte „mizernejší“. Najnižšiu, a teda najlepšiu, hodnotu indexu dosiahlo Nemecko(7,1 %) a predbehlo tak susedné Rakúsko, ktoré si prvenstvo pripísalo v roku 2012.

„Predpokladáme, že druhý tohtoročný polrok bude vo vývoji nezamestnanosti a inflácie podobný tomu prvému. Index hospodárskej mizérie na Slovensku by tak v celoročnom zúčtovaní mohol byť o niečo lepší ako vlani,“ hovorí Sadovská. Vyššia miera nezamestnanosti ale čiastočne vymaže efekt pomalšieho rastu cien a medziročné polepšenie tak zrejme nebude nijako výrazné. „Na návrat na predkrízové úrovne si tak ešte budeme musieť niekoľko rokov počkať.“