Výskum: Príjmy našich vysokoškolákov patria medzi najnižšie v EÚ

Najnižšej nezamestnanosti a najvyšším platom sa u nás v súčasnosti tešia najmä vysokoškolsky vzdelaní ľudia. S tým súvisí aj ich celková životná spokojnosť. Podľa prieskumu sú vysokoškolsky vzdelaní ľudia u nás najspokojnejší. Na škále od 0 do 10 hodnotili svoj život v priemere 7,2 bodmi, zatiaľ čo stredoškolsky vzdelaní ľudia ohodnotili svoj život na 6,4 a ľudia s nízkym vzdelaním na 6,1 boda.

Kým stredoškolák už niekde zarezáva na plný úväzok, vysokoškolák trávi čas na prednáškach, cvičeniach a samozrejme brigádach. Aká je teda finančná situácia slovenského vysokoškoláka, koľko peňazí si zarobí sám a do akej miery je závislý od svojich rodičov? Odpovede sme našli v prieskume Eurostudent IV., ktorý bol ukončený v roku 2011.

Priemerný mesačný hotovostný príjem slovenského vysokoškolského študenta žijúceho doma s rodičmi predstavoval 254 EUR. Len pre porovnanie, príjmy anglických vysokoškolákov žijúcich s rodičmi sú až takmer 5 – násobne vyššie. Nižší mesačný príjem ako slovenskí študenti vykazovali študenti len z 5 európskych ekonomík.

Pri porovnávaní príjmov ale treba brať do úvahy aj druhú stranu mince. Životná úroveň študentov v tej –ktorej krajine totiž nezávisí len od výšky ich príjmu, ale aj od cenovej hladiny v krajine.Až tri pätiny zo svojho príjmu si slovenskí vysokoškoláci bývajúci u rodičov zarobia vlastnými silami. Ďalších 29 % ich príjmu predstavuje hotovosť, ktorú dostanú od rodičov. Tí, ktorí počas štúdia neopustia „hniezdo“, ale zvyčajne získavajú od svojich rodičov viac než len peniaze, a to napríklad bývanie či stravu zadarmo. Na príspevky z verejných zdrojov sa študenti príliš spoliehať nemôžu, nakoľko tie sa na ich príjme podieľajú len dvoma percentami. V porovnaní so študentmi z iných krajín EÚ sa slovenskí vysokoškoláci musia obracať viac, keďže podiel peňazí zarobených vlastnými silami je u nás najvyšší. Nie každý ale môže počas štúdia bývať u rodičov a mnohí prežijú vysokoškolské časy na internáte alebo v podnájme s ďalšími spolužiakmi. Rodičia im teda neposkytujú bezplatnú strechu nad hlavou, avšak na bývanie svojim študujúcim ratolestiam zväčša prispievajú. Tieto peniaze sú taktiež súčasťou celkového mesačného príjmu študenta a spolu s inými nákladmi hradenými priamo rodičmi predstavujú bezhotovostnú, resp. nepriamu finančnú pomoc.

Priemerný príjem vysokoškoláka nežijúceho s rodičmi bol v porovnaní s doma bývajúcim študentom vyšší a predstavoval 389 EUR mesačne. Príjmy týchto dvoch skupín študentov ale vzhľadom na ich odlišnú štruktúru nie je možné porovnávať. Nižšie príjmy ako slovenskí vysokoškoláci bývajúci na internáte či priváte majú len študenti z Litvy a Malty. Jednotkou v rebríčku sú aj v tomto prípade anglickí študenti, ktorých mesačné príjmy predstavujú až 1 502 EUR.

Na finančnú pomoc od rodičov sa môže spoľahnúť až 9 z 10 slovenských študentov bývajúcich mimo domu, pričom hotovostný aj bezhotovostný príspevok od rodičov tvorí takmer polovicu z ich celkového mesačného príjmu. Vlastnými silami si títo študenti dokážu zarobiť 43 % zo svojho celkového príjmu. Zvyšok predstavujú príjmy z iných zdrojov vrátane verejných. Príspevky z verejných zdrojov ale dostáva len menej ako desatina vysokoškolákov, ktorí počas semestra nebývajú s rodičmi a ich výška nepresahuje 3 % z ich celkových príjmov. Verejná finančná pomoc je slovenským študentom poskytovaná hlavne v nenávratnej forme. Až 93 % našich vysokoškolákov poberajúcich príspevky z verejných zdrojov ich dostáva vo forme grantov a štipendií a len 7 % vo forme študentskej pôžičky.