Musíš pracovať tvrdšie, inak máš padáka!

Účinnosť podnikového sektora počas recesie je preukázateľne lepšia, to znamená, že sú firmy produktívnejšie. V týchto situáciách zvyčajne s menším počtom zamestnancov dokážu dosiahnuť podobný výkon ako v rokoch pred krízou. Kríza môže byť v konečnom dôsledku pre firmy prospešná, dokáže ich motivovať k vyššej efektívnosti a prevetrá „spohodlnelé“ firemné štruktúry. Ale ako vysvetliť rast produktivity počas krízy?

Traja americkí univerzitní ekonómovia Edward S. Lazear, Kathryn L. Shaw a Christopher Stanton, skúmali spoločnosť zamestnávajúcu desaťtisíce ľudí počas obdobia rokov 2007-2009. Zistili, že rast produktivity má v podstate dva zdroje, z ktorých jeden je oveľa výraznejší.

Prvý z nich je zodpovedný za zvýšenie efektivity priemerne o 5,4 percenta u viac ako 85 percent spoločností. Väčšina zamestnancov jednoducho pracovala počas recesie tvrdšie bez ohľadu na vzdelanie či pracovné zaradenie. Dôvody sú dva. Na jednej strane v dôsledku všeobecného znižovania stavov boli nútení splniť úlohy aj za svojich prepustených kolegov, na strane druhej vidiac ako môžu skončiť na ulici, cítili nôž na krku a radšej súhlasili s prácou navyše.



Druhý zdroj rastu produktivity je slabší. Ide o selekciu pracovnej sily, teda výber menej výkonných zamestnancov a ich prepustenie. Pri tomto procese sa automaticky zvyšuje priemerná produktivita u tých zostávajúcich.

Celkovo teda z prieskumu vyplýva, že firmy nie sú dostatočne úspešné pri selekcii pracovnej sily a že znižovanie stavov v čase recesie robia len náhodným spôsobom, čo má za následok, že zostávajúci zamestnanci sú ochotní za rovnakých platových podmienok pracovať tvrdšie. Je tiež dokázané, že čím je recesia hlbšia, tým väčší je spomínaný účinok. Vedci sa však domnievajú, že ak kríza skončí, pracovníci spohodlnejú a extra efektivita sa veľmi rýchlo vytráca.