Jazda načierno: Aplikácia na telefón prezradí, kde je revízor
Diskusia 1
Foto:SITA
9. 9. 2013 - Jazda načierno v mestskej hromadnej doprave sa stala vo Francúzsku národným športom. Dôvodom je okrem iného aj to, že pri frekvencii, s akou cestujúcemu hrozí kontrola revízorom, vyjdú pokuty lacnejšie ako dlhodobé predplatné. Pre dopravné podniky tak vyvstáva otázka, či nenastal čas podstatne zvýšiť pokuty alebo zrušiť cestovné a prinútiť štát alebo príslušnú obec, aby prevádzku MHD financovali samy.
Časy, kedy jazda na čierno boli vo Francúzsku fenoménom len predmestskej mládeže, sú dávno preč. Trendom zavedeným univerzitnými študentmi sa stalo platenie za aplikáciu do inteligentného mobilného telefónu "CheckMyMetro" (skontroluj moje metro) vo výške siedmich eur mesačne namiesto 65 eur za mesačné „električenky“. Aplikácia im v reálnom čase prezrádza, kde sa práve revízori pohybujú.
"Sme európskymi priekopníkmi, ktorí si myslia, že priestupky v doprave nie sú nič vážne," uviedol pre AFP profesor politológie Julien Damona s odvolaním na prieskumy verejnej mienky agentúr Valeurs, Eurobarometer alebo World Value. Podľa neho tento prístup dokladá aj slávna fotografia bývalého prezidenta Jacqua Chiraca z roku 1980, ako ešte ako starosta Paríža preskakuje turniket v metre.

"V Británii je doprava drahšia a pritom je tam menej priestupkov" poznamenáva. V berlínskom metre U - bahn a visutej prímestskej železnici S - bahn stále turnikety ani nie sú. "V katolíckych krajinách je priestupok národným športom," domnieva sa filozof Michel Onfray. V protestantských krajinách "sme zodpovední za to, čo robíme, pretože udržiavame priamy vzťah s Bohom".

Ako v tom prípade ale vysvetliť, že priestupkov sa v talianskej metropole Ríme dopúšťa 1,1 percenta cestujúcich v metre, zatiaľ čo v parížskom metre je to päť percent a takmer dvojnásobok v parížskych autobusoch a električkách? Podľa sociológa Alaina Mergiera je to preto, že ku katolíckej tradícii sa pridáva vo Francúzsku paradoxný vzťah k štátu a právnemu poriadku."Francúzi totiž majú pocit, že štát má zabezpečiť dodržiavanie zákonov, zatiaľ čo oni odmietajú samoregulácie," tvrdí. "Tiež veria, že hromadná doprava im patrí. Neplatia cestovné s pocitom, že nikoho ani neokrádajú."
Štátni úradníci sa obávajú, že tento fenomén môže byť francúzskou špecialitou. Odhaduje sa, že francúzske železnice SNCF ročne prichádzajú na nezaplatenom cestovnom o 300 miliónov eur, uvádza francúzsky minister dopravy Frédéric Cuvillier. Parížske dopravné podniky RATP zase hovoria o strate 100 miliónov eur.
Generálny riaditeľ RATP Pierre Mongin preto minulý týždeň rázne buchol do stola a vyzval k zvýšeniu pokút. Lenže aby boli kontroly efektívne, musel by byť počet revízorov vyšší a ich tímy by museli byť oveľa pohyblivejšie. A to by stálo ďalšie peniaze. Pretože výnosy zo zaplatených lístkov pokrývajú zhruba len 25 percent nákladov na prevádzku hromadnej dopravy, rozhodli sa dve desiatky francúzskych miest zrušiť náklady na kontroly cestujúcich a sprístupniť dopravu zadarmo. Urobilo to napríklad stotisícové mesto Aubagne na juhovýchode Francúzska, kde sa následne zvýšil počet cestujúcich o 170 percent a znížila automobilová doprava o desať percent.
"Hromadná doprava by mala byť zadarmo, rovnako ako knižnice, bazény, zdravotná starostlivosť, vzdelávanie a všetko, čo je už tak ako tak zavedené z peňazí daňových poplatníkov," domnieva sa Michel Onfray. "Táto situácia nemôže pokračovať," píše na internete mládež, ktorá tiež volá po bezplatnej hromadnej doprave. "Jazda zadarmo odstraňuje priestupky a kontroly", rozplýva sa nadšene na webe dramatik Jean - Louis Sagot - Duvauroux. "Toto je revolúcia," dodáva. To je ďalšia dobre známa francúzska cesta, uzatvára AFP.