Budúcnosť gastronómie: Vegetariánske mäsiarstvo

Vďaka technikám vyvinutým na jednej z holandských univerzít je firma Vegetariánsky mäsiar schopná vyrobiť mäsité vlákna, najmä s použitím stroja, ktorý stláča hmotu získanú zo sóje. Hamburger či mäsové knedle, ponuka vegetariánskeho mäsiara je rozmanitá. Podľa zákazníkov sa niektoré výrobky, najmä kúsky kuracieho mäsa a tuniakový šalát, obzvlášť podobajú originálom, zatiaľ čo ostatné už toľko nie, ale vraj sú aj tak dobré.

"Ekologická stopa nášho hamburgeru je sedemkrát menšia než u toho pravého," uisťuje zakladateľ a majiteľ vegetariánskeho mäsiara Jaap Korteweg. "Naše kurča potrebuje len polovicu alebo tretinu toho, čo je potrebné na vyprodukovanie skutočného kurčaťa. Hovorím o využívaní pôdy, spotrebe vody a krmiva, ktorým sa kurčatá živia. A je to tiež veľký krok vpred, pokiaľ ide o zabezpečenie práv zvierat," dodáva presvedčený vegetarián, manžel holandskej poslankyne stojaci na čele Strany za práva zvierat, ktorá má v holandskom parlamente dve kreslá.

Používané ingrediencie sa rôznia. Stopercentne rastlinné kurča sa dosiahne vďaka sójovej báze, zatiaľ čo hovädzie sa vyrába z mrkvy, hrášku a zemiakov.

Výrobky sa predávajú na viac ako 500 miestach v krajine, najmä v supermarketoch s bio oddeleniami a v špecializovaných obchodoch, a to sotva tri roky po tom, čo firma Vegetariánsky mäsiar spustila svoju prevádzku. Korteweg uisťuje, že sa jeho obrat každý rok zdvojnásobí. Do roka a pol si chce otvoriť vlastné výrobné centrum. S ďalším prenikaním na trh chce tiež znižovať ceny. Dnes stojí kilogram jeho kurčaťa zhruba toľko, čo normálne kuracie mäso.

"Nesmie sa to volať kurča alebo hamburger," vyhlasujú producenti mäsa, ktorí by boli radi, keby sa stanovili jasnejšie hranice. "Nemáme žiadny problém s tým, že ľudia takéto produkty jedia," zdôrazňuje Jos Goebbels, predseda Ústredného holandského orgánu pre sektor mäsa (COV).

"Vadí nám však, že používajú terminológie špecifické pre mäso, hoci všetci vedia, že v tom žiadne mäso nie je. Nemôže sa tomu hovoriť kurča alebo hamburger, musí sa to volať inak, aby to spotrebiteľa nemýlilo," dodáva. Uisťuje, že sektor mäsa netrpí konkurenciou vegetariánskych výrobkov, a ohľadom ekologického dopadu je skeptický. "Napríklad väčšina kráv zabíjaných pre mäso pochádza z mliekarenského priemyslu. Zrušiť ich chov by znamenalo takisto zrušiť výrobu mlieka," vyhlasuje.

Kým Vegetariánsky mäsiar útočí úspešne na trh, prvý burger vyrobený z kmeňových buniek kravy, pri ktorého zrode stál iný Holanďan a ktorý bol predstavený začiatkom augusta v Londýne, je ešte len v kolíske. Frankenburger, ako ho pomenovala tlač, by nakoniec mohol, ako tvrdia jeho otcovia, uspokojiť rastúci dopyt po mäse vo svete a vyriešiť problém znečisťovania životného prostredia aj otázku práv zvierat. "Komerčne životaschopný bude možno až za 20 rokov, zatiaľ čo my sme už dnes,“ zdôrazňuje Korteweg.

Ekologické združenia Natuur & Milieu vegetariánskeho mäsiara vytrvalo podporuje a zabezpečuje degustáciu jeho produktov pre zákazníkov supermarketov. "Prejsť na vegetariánsku stravu je pomerne jednoduché v porovnaní s náhradami paliva pre lietadlá či zavádzaním elektromobilov," prehlasuje Olof van der Gaag, riaditeľ kampane pre Natuur & Milieu.

Keby každý Holanďan jedol mäso cez týždeň o jeden deň menej, rovnalo by sa to v znížení emisií skleníkových plynov stiahnutiu jedného milióna automobilov z prevádzky, tvrdí Olof van der Gaag.