Ospravedlnili sa za chamtivosť: Aký osud čaká švajčiarskych privátnych bankárov?

Aké sú podobnosti medzi Slobodanom Miloševičom v Srbsku, Jeanom - Claudeom Duvalierom na Haiti a hlavou Indonézie Mohammadom Suhartom okrem toho, že šlo o bývalých diktátorov? Skutočnosť, že všetci posielali stovky miliónov až miliardy dolárov na súkromné švajčiarske účty. Rovnako ako mnoho iných pašerákov zbraní, gangstrov, alebo jednoducho podvodníkov.  Vedľa nich mali svoje kontá aj poctiví, ale mimoriadne bohatí jednotlivci, podnikatelia, ktorí milovali švajčiarske bankové tajomstvo, legendárnu diskrétnosť, rodinných správcov majetku. Väčšinou Američania, ale aj Nemci a Taliani, a po niekoľkých politických prešľapoch nakoniec, aj keď trochu neochotne, aj Francúzi nakoniec dvihli hlas proti švajčiarskemu finančnému sektoru. Navyše nedávno tak urobili aj samotní Švajčiari. Pred niekoľkými dňami sa Patrick Odier, predseda švajčiarskej asociácie bankárov ospravedlnil za to, že zohrávali vedúcu úlohu v medzinárodných daňových únikoch, "urobili sme chybu, boli sme nenásytní," povedal. I keď budeme obdivovať  presnosť švajčiarskych hodiniek a nenapodobiteľnú chuť alpskej čokolády, predsa však niet pochýb o tom, že táto malá, večne "neutrálna" krajina sa stala jednou z najbohatších na svete predovšetkým vďaka svojmu  finančnému sektoru v podobe elegantných ženevských súkromných ​​bánk.

Ešte pred pár rokmi sa v najluxusnejších hoteloch sveta objavovali švajčiarski obchodní cestovatelia, teda privátni bankári, ktorí nenarobili okolo seba veľa rozruchu. Ponuka šitá na mieru bola adresovaná najbohatším podnikateľom krajiny. Diskrétna pomoc pri správe anonymného offshore majetku. Určite bol o tento druh služby značný záujem, presné čísla ale známe nie sú, odhadom šlo o obchody v stovkách miliárd dolárov.

Anonymita bankových účtov a oslobodenie od dane už dlho nebola schodná cesta ani pre Švajčiarsko, rovnako ako iné druhy smerníc aj direktíva proti praniu špinavých peňazí platná v krajinách OECD tento systém nahlodala. Vo Švajčiarsku sa teraz odporúča, aby sa jednotlivci prevtelili do spoločností, pretože firmy majú zatiaľ kontá anonymné.

Švajčiarski privátni bankári boli naozaj spoľahliví, neposkytovali informácie zahraničným orgánom, medzinárodné postupy naťahovali ako sa len dalo a keď nebodaj nejaké CD s údajmi predsa len uniklo, Švajčiarsko zostalo veľmi urazené. Švajčiarski bankári sa vždy snažili brániť, že ich služba nie je výhradne len daňový únik, ale v mnohých krajinách ide o ochranu bohatého človeka pred miestnymi úradmi, závistlivými susedmi, rodinnými príslušníkmi, či dokonca únoscami. Čiže diskrétnosť ochraňuje aj tých dobrých. Zákazníkov určite uspokojovali dobre oblečení, dokonale právne kvalifikovaní, plynule troma - štyrmi jazykmi hovoriaci, štýlom aj charizmou prekvitajúci privátni bankári. Avšak švajčiari minuli cieľ, keď sa čoraz viac a viac začali orientovať na amerického boháča. Tu sa totiž nedostali do sporu s nejakou krajinkou a jej daňovou políciou. IRS  je úplne iný kaliber, tá nemá problém platiť za „echá a tipy“, ba ani požiadať o pomoc tajné služby a pritom jej za chrbtom stojí politická vôľa najväčšej hospodárskej sily sveta.

IRS začala zatýkať tých, čo pomáhali pri daňových podvodoch, tvrdo žiadala ďalšie informácie o zákazníkoch z USA a na základe týchto praktík nakoniec pritvrdila aj EÚ, predovšetkým Nemci a Taliani. Metóda je známa, nejakým spôsobom, napríklad nákupom, či raziou sa získali zoznamy zákazníkov a tých potom podrobili masívnej kontrole. Švajčiarsko razom stratilo lesk, tí čo mohli utiekli do Singapuru alebo Dubaja, niekoľko prominentných bankových domov je v troskách, alebo platia veľké pokuty a Švajčiarsko aj na štátnej úrovni už pritakáva na čoraz drsnejšie dohody.

Napriek tomu, ale bitka zatiaľ rozhodnutá nie je. Kým orgány bojujúce proti praniu špinavých peňazí sa pasujú do role víťaza, polovica sveta naďalej láka na daňové úľavy a daňové podvody. Kríza neskončila a zadlžené krajiny majú sociálne potreby zdaniť bohatstvo a regulovať banky. Takže aj keď rodinným firmám  založeným v XVII. a XVIII. storočí, vítajúcich svojich klientov v elegantných ženevských vilách pravdepodobne odzvonilo, o odborníkov je záujem stále. Bývalí švajčiarski bankári si teraz v Hongkongu, Singapure, prípadne na malom ostrove v Tichom oceáne otvorili svoju novú kanceláriu. A budú ponúkať svoje služby ďalej, až kým sa až tam nenatiahnu ruky domoviny, žiadajúce zdaniť každý cent.