Vojna nie je lacná: Z čoho chce Obama financovať tú najnovšiu?

V praxi by šlo napríklad o pozastavenie dôchodkov, ale aj miezd pre vojakov a lekárov. Súčasná hodnota dlhového stropu je 16 700 000 000 000 (16,7 bilióna dolárov) na čom sa v USA po veľmi dlhých sporoch dohodli v januári. Napriek tomu, že v dôsledku protichodných politických záujmov môže dosiahnutie dlhového stropu skutočne spôsobiť problémy, za ostatných 50 rokov sa za jeho zvyšovanie hlasovalo už asi 75 krát. Preto sa súčasná situácia nepovažuje za nič výnimočné. Povedzme, že sa strop opäť zvýši a ide sa ďalej.

Chúlostivé v tomto prípade je načasovanie. Počas diskusie o znížení výdavkov bude asi ťažké obhajovať intervenciu v Sýrii a tým vzniknuté extra náklady. V súčasnosti Spojené štáty míňajú ročne na armádu viac ako 700 miliárd dolárov, čo je podľa britského Guardianu viac než výdavky 14 najväčších armád sveta dohromady.



Výnos referenčných 10 ročných dlhopisov, od ktorých sa odvodzuje úročenie mnohých finančných produktov od hypoték až po firemné úvery, vyskočil na najvyššiu úroveň za 22 mesiacov po tom, čo Fed oznámil, že ešte tento rok môže začať obmedzovať nákup dlhopisov a ukončiť ho v polovici roka 2014. Tempo rastu najväčšej svetovej ekonomiky by na budúci rok mohlo dosiahnuť 3,5 %. Je však potrebné pripomenúť, že rast výnosov výrazne predraží aj financovanie dlhu.



Ak Fed skutočne zníži menové stimuly, čo podľa odborníkov nie je vôbec isté, potom by pokles umelého dopytu po štátnych dlhopisoch mohol viesť k ďalšiemu rastu výnosov.

V prípade, že padne rozhodnutie o bleskovom zásahu na Sýriu, je možné, že významní veritelia pozastavia nákupy amerických štátnych cenných papierov, napríklad Rusko alebo Čína. I keď sa tieto teórie zdajú byť prehnané, veď predsa "rýchly " letecký úder nemôže nijak zruinovať ekonomiku Spojených štátov, v skutočnosti len málo kto verí, že útok proti sýrskym vládnym jednotkám bude naozaj trvať len 48 hodín a bude obmedzený na konkrétne ciele.



Zatiaľ čo vedúci predstavitelia dvoch veľmocí si v Petrohrade pred kamerami potriasli rukami, ich námorníctva dostali úplne inú správu. Obrázok znázorňuje rozpis kľúčových postavení svetových námorníctiev v Stredozemnom divadle. Samozrejme nejde o aktuálne pozície, veď podľa niektorých informácií vstupuje do boja aj Čína, nie však na strane USA.

Obama označil ruskú snahu prinútiť Bašára Asada k odovzdaniu chemických zbraní za možný "prielom", najprv je však podľa neho potrebné zistiť, ako vážne je mienená a či nejde o zdržiavaciu taktiku. Sýria údajne prijala ruský návrh, aby dala svoje chemické zbrane pod medzinárodnú kontrolu a zabránila tak plánovanému americkému útoku na Damask. Podľa agentúry Interfax to povedal sýrsky minister zahraničia Valíd Mualim. "Absolvovali sme v pondelok veľmi prínosné rokovania s ruským ministrom zahraničia Sergejom Lavrovom a on prišiel s návrhom ohľadom chemických zbraní. Večer sme s ruskou iniciatívou vyslovili súhlas," citovala agentúra Interfax Mualima.

Šéf sýrskej diplomacie vraj súhlasil, pretože realizácia návrhu "by odstránila dôvody pre americkú agresiu". Rusko teraz spoločne so Sýriou pracuje na konkrétnom a účinnom pláne, ako by mohlo medzinárodné spoločenstvo získať kontrolu nad chemickými zbraňami, ktorými Damask disponuje. "Ruská strana v súčasnej chvíli pracuje na príprave účinného, jasného a konkrétneho plánu, a preto doslova v tomto okamihu kontaktujeme sýrsku stranu," uviedol Lavrov na tlačovej konferencii po stretnutí s líbyjským ministrom zahraničia Muhammadom Abdal Azíz.

Sýrsky arzenál chemických a biologických zbraní je dlhé desaťročia považovaný za jeden z najväčších na Blízkom východe, režim však jeho vlastníctva prvýkrát priznal až vlani v júli. O presnom množstve chemických zbraní nie sú bližšie informácie. Ide údajne o veľké zásoby yperitu, sarinu, ale aj nervových plynov VX a tabunom uložených na desiatkach miest po celej krajine.

V každom prípade chce aj ďalej tlačiť na Asadov režim hrozbou vojenského útoku, povedal v rozhovore pre stanicu CNN. Obama si podľa svojich slov nie je istý, či Kongres schváli akciu v Sýrii. Či nariadi útok aj bez súhlasu zákonodarcov, rozhodne po hlasovaní, povedal Obama televízii NBC News.

Prezident dal najavo, že by uprednostnil mierovému riešenie, o vojenskom údere však naďalej mieni Kongres presviedčať. O tom, že sa mu to podarí, pritom Obama nečakane zapochyboval. "Nepovedal by som, že som si istý," vyhlásil prezident. Podľa analytikov je pravdepodobnejšie schválenie úderu v Senáte, kým hlasovanie v dolnej komore bude podľa všetkého tesnejšie. Časť kongresmanov nechce vojenský zásah podporiť preto, že nevidí v Asadovom použití chemických zbraní v blízkovýchodnej krajine akúkoľvek hrozbu pre bezpečnosť USA a Američanov. Nerozhodnutý je podľa prieskumu agentúry AP takmer polovica členov Snemovne reprezentantov.

Hlasovanie rovnako ako názor americkej verejnosti vraj berie "veľmi vážne." Väčšina Američanov podľa posledných prieskumov zásah odmieta bez ohľadu na Obamovu mediálnu ofenzívu a dôkazy o Asadovom chemickom útoku, ktoré prinášajú americké tajné služby.