Potrebuje Slovensko Burzu cenných papierov? II.

Diskusia 5  Zdroj:

20. 8. 2001 - Už v krátkej budúcnosti sa rozhodne o osudoch slovenskych búrz cenných papierov. Kde hľadať príčiny zlého stavu slovenského kapitáloveho trhu? Porovnanie parametrov Burzy cenných papierov v Bratislave s ostatnými sesterskými burzami krajín V4.

Aká je výkonnosť Slovenského kapitálového trhu a ako sa odráža na ukazovateľoch BCPB?

Slovenský kapitálový trh možno v súčasnosti považovať za nedostatočne rozvinutý a nelikvidný. Príčin tohto nelichotivého stavu je viac. Bohužiaľ, dôvera malých investorov v kolektívne investovanie je v súčasnosti po negatívnej skúsenosti s tunelovaním investičných fondov, ktoré vzišli z kupónovej privatizácie, resp. ich transformáciou na verejne neobchodovateľné spoločnosti a v mnohých prípadoch neodôvodnenou likvidačnou politikou štátu do značnej miery otrasená.

Na druhej strane treba poukázať na to, že úroveň vedomostí malých investorov o možnostiach investovanť do štandardných novovznikajúcich foriem kolektívneho investovania je veľmi nízka a výrazne zaostáva za svojimi možnosťami. Taktiež profesionalita niektorých správcovských spoločností nie je vždy dostatočne vysoká, resp. jej kvalitu zatiaľ nemohol preveriť čas, o nejakej tradícii tu zatiaľ teda nemožno vôbec hovoriť. Úspešnejšou alternatívou tradičných termínovaných bankových vkladov malých investorov sa stávajú vklady do vysokorizikových spoločností, ktoré sa vyznačujú agresívnou reklamou sľubujúcou výplatu vysokých výnosov. Odhliadnuc od toho, že nad týmito spoločnosťami nikto nevykonáva dohľad je podstatný fakt, že tento tradičný zdroj likvidity vôbec neprechádza na Slovensku kapitálovým trhom. Naštrbená dôvera malých investorov je spôsobená hlavne hrubými nedostatkami ešte donedávna platnej legislatívy ako aj nepresvedčivými profesionálnymi výkonmi správcovských spoločností. Dnes je väčšina týchto problémov už vyriešených, avšak dôvera sa naspäť získava len pomaly. Na konečné slovo legislatívnej úpravy – nový zákon o cenných papieroch a investičných službách, ktorý by mal kompletne nahradiť Zákon č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov si však budeme musieť ešte počkať. Už teraz sú však niektoré ustanovenia návrhu tohto zákona predmetom ostrej diskusie odbornej verejnosti.

Ďalšou príčinou zaostávania slovenského kapitálového trhu je zanedbaná reforma dôchodkového zabezpečenia s čím súvisí nedostatočný objem prostriedkov spravovaných komerčnými dôchodkovými poisťovňami resp. doplnkovými dôchodkovými poisťovňami. Nedostatočný pokrok za jedenásť rokov transformácie nastal aj v oblasti corporate governance; taktiež stále príliš veľa spoločností - potenciálnych emitentov nie je dostatočne ekonomicky skonsolidovaných na to, aby boli vhodné na vstup na kapitalový trh. Za ostatné desaťročie sa nepodarilo dostatočne modernizovať zvyklosti manažérov slovenských podnikov v oblasti finančného riadenia, ktorí často neodôvodnene uprednostňujú financovanie prostredníctvom tradičného bankového úveru pred emisiou verejne obchodovateľných dlhopisov alebo upísaním nových verejne obchodovateľných akcií. Značné rezervy možno pozorovať aj v ich znalostiach o nástrojoch a možnostiach kapitálového trhu.

K nízkej súčasnej likvidite slovenského kapitálového trhu prispel aj spôsob privatizácie na Slovensku, ktorý v ostatných rokoch uprednostňoval priame predaje majoritných balíkov akcií novým vlastníkom. Slovenský kapitálový trh je mimoriadne chudobný na tzv. blue chips, ktoré by mohli prilákať nie len záujem zahraničných investorov o slovenský kapitálový trh ale aj domácich bankových investorov. Tzv. „utilities“ spoločnosti zahrňujúce odvetvia energetiky, plynu, spracovania a tranzitu ropy a telekomunikácií, ktoré štandardne zabezpečujú výrazný podiel likvidity nielen na vyspelých trhoch, ale už aj na nových okolitých kapitálových trhoch transformujúcich sa ekonomík na Slovensku výrazne absentujú. V neposlednom rade možno spomenúť aj fakt, že roky nedávno minulé moc nepriali transparentnosti a potenciálni emitenti mnohokrát radšej uprednostnili intervencie u najrôznejších štátnych zamestnancov ako ísť s kožou na trh a plniť všetky informačné povinnosti, ktoré emitentom ukladajú pravidlá BCPB pre prijatie cenných papieroch na trh BCPB.

Aj v tejto súvislosti možno konštatovať, že veľa potencialnych emitentov sa z rôznych príčin ešte stále zdráha premeniť svoje akcie z verejne neobchodovateľných na verejne obchodovateľné. Do určitej miery možno za objektívnu prekážku rozvoja kapitálového trhu považovať aj poplatkovú politiku celej štruktúry zainteresovaných inštitúcii, vrátane Strediska cenných papierov SR.

Tieto ako aj ďalšie faktory prispeli k tomu, že BCPB zaostáva vo všetkých hlavných ukazovateľoch – to je v objeme obchodov, počte transakcií ako aj celkovej trhovej kapitalizácií za burzami v ostatných krajinách V4. Pre porovnanie uvádzam nasledujúcu tabuľku, ktorá zachytáva uvedené agregované ukazovatele za rok 2000. Pre lepšiu porovnateľnosť údaje zahŕňajú len charakteristiky spotového trhu, nakoľko BCPB zatiaľ nemá derivátový trh a Pražská burza získala licenciu organizovať verejný derivátový trh len nedávno.

BURZA Objemy obchodov (v mil. USD) Trhová kapitalizácia (v mld. USD) Počet transakcií (v tis.)
Budapešť 14731 21,3 1627
Varšava 29590 34,8 3852
Praha 32239 19,1 ?
Bratislava 5524 3,6 19

Vyššie uvedenú štatistiku ešte zhoršuje štruktúra agregovaných údajov o objeme obchodov. Zistili by sme, že z uvedeného objemu až 89% predstavujú priame obchody, čiže vopred dohodnuté obchody, ktoré uzatvárajú protistrany obchodu cez BCPB len formálne, pretože im tak ukladá zákon. Ak by bol schválený návrh zákona o cenných papieroch a investičných službách v súčasnosti navrhovanej podobe a táto povinnosť by sa zrušila, možno predpokladať, že prevažná väčšina týchto obchodov by sa už nerealizovala prostredníctvom BCPB ale na báze OTC priamo v zúčtovacom dome. Pri posudzovaní štruktúry objemu obchodov z hľadiska členenia na akcie a dlhopisy možno konštatovať, že podiel akcií na celkovom objeme obchodov BCPB predstavuje za rok 2000 len 9,7%, zatiaľ čo napríklad na Pražskej burze je to 21,6%, na Varšavskej burze je to 69% a na Budapeštianskej burze až 83,1%. Ide teda o najviac rizikovú štruktúru. O zúfalej situácii slovenského kapitálového trhu – najmä trhu s akciami svedčí aj slovenský akciový index (SAX), ktorému sa len nedávno po takmer dvoch rokoch podarilo opäť dostať a jemne prekročiť svoju východiskovú hodnotu 100 bodov zo 14.septembra 1993. To znamená, že keby ste 14.septembra 1993 nakúpili akcie najvýznamnejších slovenských spoločností, z ktorých je kôš SAXu konštruovaný, zhodnotili by ste nominálne Vašu investíciu k 15.8.2001 (to je za celkom takmer 8 rokov) len o 8,09%.

Čo prinesie budúcnosť pre BCPB?

Zdá sa, že nový zákon o cenných papieroch a investičných službách, ktorý je v súčas