Malé rozdiely v platoch: Cesta ako sa stanú z chudobných bohatí

Ideálny svet je ten, v ktorom majú všetci šancu na osobný rast, majú možnosť navštevovať dobré školy, získajú dobre platenú prácu, dokážu si kúpiť byt aj auto, založiť si rodinu. V takomto svete majú rovnakú šancu aj tí, ktorým osud zariadil, že majú ťažšiu štartovnú pozíciu, pretože pochádzajú z chudobných rodín. Tí, ktorí pochádzajú z bohatých rodín to majú ľahké, zvykne sa hovorievať. Ale čo majú urobiť tí chudobní, aby sa dokázali prebojovať do sveta prosperujúcich?

Ak má spoločnosť priveľké rozdiely v príjmoch, inými slovami, ak má nízku sociálnu mobilitu, tak je len malá šanca, že sa niekomu podarí vymaniť sa z chudoby. Ako píše wikipédia, príkladom spoločnosti bez sociálnej mobility bola spoločnosť Hindu, charakteristická svojím kastovým systémom. Len výnimočne došlo k prípadu, že jedinec mohol opustiť kastu, do ktorej sa narodil. Rovnako spoločnosti, ktoré využívajú otroctvo. Sociálna mobilita pre otroka je takmer neuskutočniteľná.



V moderných spoločnostiach je najvýznamnejším, resp. najvvyužívanejším druhom mobility umožňujúcim väčšine členov spoločnosti dosahovať primeraný spoločenský status, resp. spoločenské postavenie, profesná mobilita. Ale od čoho závisí táto sociálna mobilita a ktorá spoločnosť dáva predpoklady k tomu, aby aj chudobní mali šancu rastu?

Výskumníci Ben Olinsky a Sasha Post z Centra pre americký pokrok hľadajú odpovede na tieto otázky. V rôznych amerických štúdiách sa poprehrabávali v súboroch údajov a zistili, že riešením je veľkosť strednej triedy. Čím širšia bude stredná trieda v spoločnosti, tým je väčšia pravdepodobnosť, že dieťa narodené v chudobe dokáže vo svojom živote zmeniť svoj spoločenský status. Tým ľahšia je cesta z chudoby smerom k bohatstvu, čím väčšia je stredná trieda, to znamená, že čím sú menšie rozdiely v spoločnosti, pokiaľ ide o príjmy.

Na Spojené štáty sa do dnešného dňa pozerá, ako na krajinu neobmedzených možností, kde stačí mať talent a tvrdo pracovať a úspech sa určite dostaví. Kde každý môže dosiahnuť svoj cieľ, nech už pochádza z akejkoľvek spoločenskej triedy. Avšak, Ben Olinsky a Sasha Post zdôrazňujú, že realita je na míle vzdialená od toho imaginárneho sveta. To by musel byť iný prístup k americkej ekonomike, politici by sa museli snažiť všetkými prostriedkami posilniť strednú triedu a snažiť sa znížiť rozdiely v úrovni príjmov v spoločnosti.

Takže ak by USA chceli mať švédske alebo nórske príjmy, museli by najskôr dvihnúť dane pre bohatých a chudobným ich naopak znížiť. Takto napísané to znie veľmi jednoducho, existujú ale obavy, že papier znesie všetko a teória bude fungovať akurát tak na stole ekonómov. Vynaložené úsilie by totiž pravdepodobne čoskoro stroskotalo na negatívnych krokoch voči ekonomicky silným záujmovým skupinám.

Rozdiel medzi bohatými a chudobnými Američanmi je teraz najväčší za posledných desať rokov. Vyplýva to z analýzy údajov americkej vlády, ktorú zverejnila agentúra AP. V skupine obyvateľov s najnižšími príjmami, medzi ktoré v USA zahŕňajú osoby s ročným príjmom pod 20 000 dolárov, dosahuje miera nezamestnanosti 21 percent. Majetnejšie rodiny s príjmom nad 150 000 dolárov nezamestnanosť prakticky nepostihuje.

Príslušníci strednej triedy sú podľa vládnych údajov čoraz častejšie nútení brať podradné zamestnania, čím vytláčajú pracovníkov, ktorí potom rozširujú rady nezamestnaných. "Časť Ameriky je stále v kríze, zatiaľ čo druhá časť problémy so zamestnaním nemá," komentoval situáciu analytik pracovného trhu Andrew Sum. Doba, po ktorú nezamestnaní hľadajú prácu, sa pritom stále predlžuje. Vlani takmer dosiahla hranicu štyridsiatich týždňov, čo je najviac od konca druhej svetovej vojny. Stredná trieda prácu stráca najmä vplyvom automatizácie a globalizácie, kedy sa pracovné príležitosti presúvajú z USA do iných krajín.

Pod hranicou biedy žilo v USA v roku 2011 vyše 46 miliónov ľudí, čo je zhruba 15 percent populácie. Údaje za rok 2012 sa príliš nezmenili. Najchudobnejším štátom v USA je Mississippi, kde žije v rodinách s nízkym príjmom štvrtina obyvateľov. Z amerických veľkomiest je najbohatší Washington, kde rodina ročne v priemere zarába 88 200 dolárov. Najchudobnejšia je floridská Tampa s ročným rodinným príjmom 44 400 dolárov.