Absurdne znejúce tvrdenie: Našetrené nemáme kvôli gramatike!
Diskusia 5
Foto:TASR
17. 9. 2013 - V 30. rokoch sa lingvisti zaoberali tým, či spôsob našej reči spoluurčuje to, ako vnímame svet. Poukazovali napríklad na skutočnosť, že ľudia používajúci jazyk, ktorý nerozlišuje medzi oranžovou a žltou, majú väčšie problémy s rozlíšením týchto dvoch farieb. Tam, kde nemajú výraz pre ľavú a pravú stranu, sa zase musia orientovať výhradne podľa svetových strán, čo zlepšuje ich orientačnú schopnosť.
Ekonóm Keith Chen prišiel vlani so štúdiou, v ktorej tvrdí, že národy, ktoré vo svojom jazyku nepoužívajú tak často budúci čas, sú zodpovednejšie vo vzťahu k budúcnosti. Príklad je jednoduchý. V angličtine (slovenčine) sa zvyčajne hovorí "zajtra sa pôjdem hrať", zatiaľ čo napríklad v čínštine či fínčine sa skôr povie "zajtra sa idem hrať".
Chen si kladie otázku, či národy so slabým používaním budúceho času nepremýšľajú o budúcnosti viac. Dôvodom by malo byť to, že ju gramaticky považujú za ekvivalent súčasnosti. Zameral sa na európske krajiny s tým, že pozornosť venoval správaniu, ktoré súvisí s naším uvažovaním o budúcnosti: úspory, fajčenie či používanie kondómov. Záver bol taký, že ľudia v krajinách so slabým využívaním budúceho času ako napríklad Nemecko, Fínsko či Estónsko, vykazovali o 30 % vyššiu pravdepodobnosť tvorby úspor, o 24 % vyššiu pravdepodobnosť, že sa vyhnú fajčeniu, a o 13 % nižšiu pravdepodobnosť vzniku obezity, ako tomu bolo v prípade krajín, kde sa častejšie používal budúci čas.
Graf ukazuje mieru úspor v jednotlivých krajinách OECD medzi rokmi 1985-2010. Krajiny so silným vzťahom k budúcemu času sú vyznačené tmavo (vrátane Slovenska), krajiny so slabým vzťahom majú svetlú farbu.
Ekonóm potom porovnával výsledky aj v rámci jednej populácie, kedy eliminoval faktory ako vek či počet detí v rodine. Výsledky boli podobné. Tam, kde sa budúci čas používal menej, bol zistený výrazne zodpovednejší postoj k budúcnosti. Chen poukazuje na to, že jazyk nemusí byť príčinou nášho správania sa, ale skôr odráža hlbšie rozdiely medzi jednotlivými krajinami. „Neviem presne, čo si pod tým predstaviť. Pokiaľ nás ale trápi ťažká prokrastinácia, chorobné odkladanie dôležitých úloh na neskôr, nemôže byť na škodu veci naučiť sa estónsky. Alebo si aspoň robiť poznámky výhradne v prítomnom čase,“ žartuje portál The Atlantic.
Celá práca ekonóma Keitha Chena je elegantne zhrnutá v tomto videu od Fract, tvorivého tímu špecializujúceho sa na eBay ponuky .