EÚ varuje Kataláncov: Vyhlásite nezávislosť a pôjdete von!

"Ak sa časť teritória členského štátu rozhodne odtrhnúť, potom táto oddelená časť nie je členom Európskej únie," vyhlásil Almunia v katalánskej metropole Barcelone. Podľa portalu patria.cz Ide o jedno z najsilnejšie formulovaných varovaní zo strany vysokých predstaviteľov únijných inštitúcií. Tie sa v poslednej dobe vysporadúvajú s dlhovou krízou na juhu eurozóny, zriadením bankovej únie či sanáciou slovinského bankového sektora. O ďalšie potenciálne destabilizujúce témy pochopiteľne nestoja, a snaží sa ich zlikvidovať hneď v zárodku.

Podobne sa k separatistickým snahám Škótska, ktoré sa chystá o odtrhnutí dať hlasovať v referende, vlani postavil predseda Európskej komisie José Manuel Barroso, podľa ktorého sa Škóti budú musieť po vyhlásení nezávislosti od Veľkej Británii do EÚ prihlásiť znova.

Podľa ekonómov obyčajné špekulácie o odtrhnutie regiónu, ktorý má povesť "továrne Španielska", podkopáva dôveru investorov v krajine bojujúcej s následkami prasknutí realitnej bubliny, rozsiahlu nezamestnanosťou a dvoma recesiami v posledných piatich rokoch. Katalánski separatisti, ktorých rady narástli počas krízy, sa sťažujú na ekonomické vykorisťovanie a kultúrnu diskrimináciu. Ich hnutie je silne proeurópske. Väčšina požaduje nezávislé Katalánsko v rámci EÚ.

Podľa Almuniu v EÚ rastú obavy z katalánskych snáh, ktoré sa minulý týždeň prejavili vytvorením 400km dlhej ľudskej reťaze. "Moji kolegovia sa ma na to pýtajú a veľmi sa pri tom nesejú," povedal komisár pochádzajúci z regiónu, kde sa extrémisti po desaťročia snažili presadiť samostatnosť teroristickými metódami.

Almuniův výklad zakladateľských únijných zmlúv potvrdila aj hovorkyňa Európskej komisie Pia Arenkilde Hansenová. "Ak časť teritória členského štátu prestane byť jeho súčasťou, potom sa zmluvy na toto teritórium už nevzťahujú."

Katalánsko je so 7 475 420 obyvateľmi druhým najľudnatejším regiónom Španielska. Na severe hraničí s Francúzskom a Andorrou, na západe s Aragónsko, na juhu s Valenciou, na východe potom susedí so Stredozemným morom. Od pádu režimu Francisca Franca v roku 1975 a prijatia demokratickej španielskej ústavy v roku 1978 bola postupne obnovená a ďalej rozšírená autonómia Katalánska a ďalších regiónov.

Najvyšším právnym dokumentom v regióne, hneď za ústavou Španielska, je Zákon o autonómii Katalánska, ktorý bol prvýkrát prijatý v roku 1979 a následne raz pozmenený do svojej súčasnej podoby, ktorú schválili občania Katalánska v referende roku 2006, kedy pri účasti 49,41 % oprávnených voličov pre nový zákon hlasovalo 73,90 %.

Referendum o nezávislosti chce vláda v Barcelone organizovať budúci rok. Prieskumy verejnej mienky jej dávajú slušnú šancu na úspech. Španielsky premiér Mariano Rajoy ponúkol v otvorenom liste možnosť rokovať o katalánskych sťažnostiach, avšak nie o odtrhnutie. "Väzby, ktoré nás spájajú, nemožno pretrhnúť bez obrovských emocionálnych, ekonomických, politických a sociálnych nákladov," napísal premiér.

Snahy Kataláncov sa snaží tlmiť aj Litva, ktorá momentálne predsedá EÚ a ktorá spolu s ostatnými pobaltskými štátmi zažila ľudskú reťaz v roku 1989, načo sa po dvoch rokoch odtrhla od Sovietskeho zväzu. "Sovietsku okupáciu pobaltských národov nemožno porovnávať so situáciou v Španielsku. Španielsko je demokratická krajina," uvádza sa vo včerajšom vyhlásení litovského ministerstva zahraničia, ktoré tak reagovalo na články v španielskej tlači o povzbudzujúcich komentároch litovského premiéra Algirdasa Butkevičiusa.