Rumunských imigrantov sa báť nemusíte

"Prichádzajú k nám Rumuni a Bulhari, ktorí len parazitujú na našich peniazoch a zadarmo využívajú nemecký systém sociálnych služieb." Veta, ktorá sa čoraz častejšie ozýva nielen v Nemecku, ale aj v Holandsku a Rakúsku, keďže prisťahovalci z východnej Európy sa môžu od konca roka bez akýchkoľvek obmedzení presídliť do krajín západnej Európy a využívať tak ochranu tamojšej sociálnej siete. Ale naozaj sa musia bohaté západné krajiny obávať stoviek miliónov parazitov z východnej Európy?

V bohatých krajinách západnej Európy sa už dlhšiu dobu pozerajú na východoeurópskych prisťahovalcov cez prsty. Po tom, čo vypršia obmedzenia pre novoprijaté štáty, môžu sa ich obyvatelia usadiť podľa pravidiel EÚ, môžu si nájsť prácu, ba čo viac, môžu sa spoľahnúť na miestnu sociálnu politiku. V Nemecku si napríklad myslia, že z hospodárstva vytvoreného nemeckým obyvateľstvom, by si nemali ukrajovať prisťahovalci z východu, a to najmä tí, čo do krajiny prišli len aby prostriedky potrebné na živobytie získali z dávok nemeckej podpory.

Joakim Ruist, výskumný pracovník na University of Gothenburg si však myslí, že hostiteľské krajiny na prisťahovalcoch nijak neprerábajú. Svoje tvrdenie podporil údajmi, z ktorých vyplýva, že obava je neopodstatnená. Je pravda, že prichádzajú aj takí, čo sú odkázaní na pomoc, avšak drvivá väčšina prisťahovalcov sú mladí ľudia túžiaci pracovať a tí dajú do spoločnej kasy vo forme daní a poplatkov oveľa viac ako z nej vyberú. O koľko viac? V britskej ekonomike je vypočítané, že priemerný prisťahovalec zaplatí do spoločnej kasy takmer 1,4 krát viac než čo z nej vytiahne. Pravdou je, že v britskej ekonomike je miera štátneho prerozdeľovania nízka, to znamená, že štát neudržiava silnú sociálnu sieť a preto kto chce žiť v bohatej západnej krajine z ponúkanej podpory, pre toho Britské ostrovy nie sú ten správny cieľ.

Výskum poukazuje na švédske údaje, podľa ktorých ukazovateľ pomeru výnosy / náklady je u priemerného prisťahovalca na hodnote 1,1. Nie je to veľa, ale stále ide o pozitívny prínos, aj keď nie tak vysoký ako v Británii, čiže aj Švédi môžu byť spokojní s prisťahovalcami.

Joakim Ruist dodáva, že pozitívny dopad imigrácie sa v priebehu času neoslabuje, prisťahovalci síce čoraz viac budú využívať sociálne služby, ale aj ich príspevok v podobe zaplatených daní a poplatkov rastie. Nepochybne tak prisťahovalci nepredstavujú pre nemeckých daňových poplatníkov žiadne riziko, tak v krátkodobom ako aj dlhodobom horizonte.