EÚ presviedča postsovietske republiky: Stratu ruského trhu dokážeme kompenzovať

Potom, čo Kremeľ pritrvrdil a pomocou ekonomických a vojenských pák si pritiahol Arménsko, aj keď táto krajina mala v novembri podpísať asociačnú dohodu s EÚ, Brusel sa taktiež rozhodol tasiť ťažšie kalibre. Prvým krokom by mohlo byť zvýšenie kvót na dovoz moldavského vína do EÚ s cieľom kompenzovať Kišineve stratu ruského odbytiska, ktorým už pohrozila Moskva. Podobné ústretové kroky môže Európska komisia ponúknuť aj Ukrajine, píše ekonomický portál patria.

Do čela únijného protiúderu sa postavil eurokomisár pre rozšírenie a susedskú politiku Štefan Füle. "Ak sa naši partneri dostanú pod neodôvodnený tlak akejkoľvek krajiny, samozrejme vrátane tlaku Ruskej federácie, a ak to bude spojené s ich snahou podpísať alebo parafovať dohodu a asociáciu s EÚ, potom by mala EÚ nájsť možnosť kompenzovať ich straty," uviedol Füle v rozhovore pre ukrajinskú verziu denníka Kommersant.

Interview vychádza v čase vrcholiacich rozhovorov o asociačnej zmluve medzi EÚ a Ukrajinou. Dokument už schválila vláda v Kyjeve. Ukrajinský prezident Viktor Janukovyč síce skôr vyhlásil, že proti sebe nemožno stavať otázky európskej integrácie a budovanie strategických vzťahov s Euroázijským zväzom a Colnou úniou Ruska, Bieloruska a Kazachstanu. Moskva aj Brusel však záležitosť považujú čisto za hru s nulovým súčtom a žiadne šalamúnsky polovičaté riešenie neakceptujú. Doteraz nezaradené krajiny si medzi hospodárskymi blokmi musia vybrať. Rozvoj a rozširovanie Eurázijského zväzu je navyše zahraničnou politickou prioritou ruského prezidenta Vladimira Putina, čo obmedzuje priestor pre kompromis.

"Členstvo v Colnej únii sa skutočne nezlučuje s dohodami o vytvorení hlbších a komplexných zón voľného obchodu, o ktorých teraz vedieme rozhovory s Ukrajinou, Moldavskom, Gruzínskom a Arménskom," uviedol pred časom Füle. Dodal, že nejde "ani o ideologické rozdiely, ani o stret hospodárskych blokov."

Podľa českého eurokomisára je neprípustné, aby Moskva vo vzťahoch so susedmi "zneužívala tvorbu cien energetických zdrojov, umelé obchodné bariéry, garancie v oblasti obrany a bezpečnosti a zamrznuté konflikty." Odsudzujúcu rezolúciu s tým istým obsahom, minulý týždeň schválil Európsky parlament. Brusel je podľa Füleho v prípade pokračovania problémov vo vzťahoch s Moskvou pripravený prejaviť s postihnutými východoeurópskymi a kaukazskými krajinami "solidaritu".

Príkladom môže byť reakcia Bruselu na výhrady ruských hygienikov voči moldavskému vínu. Po nedávno uvalenom embargu na dovoz moldavskej vinárskej produkcie do Ruska Európska komisia rýchlo potvrdila, že import vín a ďalšieho tovaru z Moldavska pokračuje, a že sa dokonca uvažuje o zvýšení kvót. Füle potvrdil, že sa procedúra na zvýšenie importných kvót pre moldavských vinárov už začala.

Očakáva sa, že do novembrového summitu vo Vilniuse, kde majú byť asociačné dohody podpísané, bude napätie medzi Moskvou a Bruselom ďalej stúpať, pričom bitka o Ukrajinu by mala byť zďaleka najurputnejšou. Kyjev je pre Moskvu najdôležitejší z dosiaľ nerozhodnutých krajín predovšetkým z geostrategického a geoekonomického hľadiska. Kremeľ sa doteraz snažil Ukrajincov presvedčiť po dobrom aj po zlom. Teraz práve nastavuje láskavejšiu tvár a varuje pred údajnou škodlivosťou asociačnej zmluvy s EÚ pre ukrajinské národné záujmy. Po podpise vraj krajina jednostranne otvorí svoj trh európskym firmám, príde o suverenitu a prestane byť pre Rusko strategickým, a dokonca plnohodnotným partnerom. Ak by sa Kyjev naopak rozhodol prikloniť sa na východ, vďaka lacnejšiemu plynu a odstráneniu colných taríf na ropu a ďalšie výrobky, získa ročne dotáciu v hodnote 10-11 miliárd USD.

Colná únia Ruska, Bieloruska a Kazachstanu bola oficiálne spustená v júli 2010. Obchodná výmena v rámci bloku odvtedy rapídne vzrástla. Vlani bola integrácia na území členských štátov dovedená do ďalšieho kvalitatívneho stupňa v podobe spoločného hospodárskeho priestoru, na ktorom má platiť voľný pohyb tovaru, služieb, kapitálu a pracovnej sily. Moskva by z tohto útvaru do niekoľkých rokov rada vytvorila hlboké integračné zoskupenie, euroázijský zväz, ktorý by mohol byť protiváhou EÚ, Číne a USA. Jeho hlavný orgán, euroázijská komisia, sa od svojej predlohy v EÚ v niektorých ohľadoch líši, najmä oveľa užším napojením na vlády členských krajín. Na rozdiel od Colnej únie, kde sa hlasovalo podľa ekonomickej váhy členov, čo dávalo drvivú prevahu Rusku, však v euroázijskej komisii budú rozhodnutia prijímať na základe konsenzu, pričom každému členovi patrí jeden hlas.