Klamala bez mihnutia oka, podvod jej vyniesol 80 miliónov dolárov

Glafira Rosales, obchodníčka s umením, stálo na vizitke. Na Manhattane sa špecializovala predovšetkým na obrazy expresionistov. Nedávno pred súdom priznala svoju vinu, ako členka zločineckého tímu pravidelne podvádzala svojich zákazníkov. Skupina sa primárne špecializovala na diela takých mien ako Mark Rothko, Jackson Pollock, Willem De Kooning, Franz Kline a Robert Motherwell, ktorých práce napodobňovala. V mnohých prípadoch vytvorili v štýle niektorého z umelcov vysoko kvalitné diela, ktoré následne predali nič netušiacim zákazníkom. A to nielen jednotlivcom z radu amatérov, nakupovali aj renomované inštitúcie. Medzi tými, ktorí naleteli sú aj Knoedler Gallery na Manhattane a Galéria výtvarného umenia Julian Weissman.

Význam série podvodov podčiarkuje fakt, že podľa práva Spojených štátov, ak obvineného uznajú vinným vo všetkých bodoch, môže Glafira Rosales dostať až 100 rokov väzenia.

Medializované správy hovoria o tom, že zatknutie obchodníčky Rosales nie je v prípade posledné, preto sa škandál bude ešte šíriť ďalej, a to natoľko, že aj iné galérie na Manhattane sa stali obeťami podvodu, ktorého hodnota sa môže zvýšiť až na 30 miliónov dolárov. Zvolená metóda bola inak relatívne jednoduchá, pretože podvodníci sa zvyčajne snažili zarobiť na sfalšovaní doteraz neznámych diel umelcov.

Rozpoznať originál nebolo nikdy jednoduché

V Amsterdame nedávno predstavili novoobjavený obraz Vincenta van Gogha. "Západ slnka v Montmajour" oslňujúco zobrazuje krajinu neďaleko Arles, v južnom Francúzsku. Podľa všetkého majster obraz namaľoval v roku 1888, ale po celé desaťročia ležal niekde v podkroví, pretože sa verilo, že je falošný. Ale tento mesiac odborníci z Van Gogh Museum vyhlásili, ide o orginál a jeho hodnota prudko stúpa. Ako vedia, že je pravý?

Van Gogh skvele predal počas svojho krátkeho života iba jediný obraz. Plátno "Západ slnka v Montmajour" kúpil v roku 1908, 18 rokov po jeho smrti, nórsky obchodník Christian Nicolai Mustad. Podľa spravodajskej agentúry AP, ho mal Mustad vystavený, kým mu francúzsky veľvyslanec vo Švédsku nepovedal, že je obraz falošný. Majstrovské dielo skončilo ukryté v podkroví. Keď v roku 1970 Mustad zomrel, obraz kúpil istý zberateľ. Odborníci v tej dobe svorne tvrdili, že nepodpísané plátno je falošné, alebo že ide o prácu iného maliara.

Až staromódny spôsob detektívneho stopovania prišiel veciam na koreň. V jednom liste totiž van Gogh svojmu bratovi Theovi v roku 1888 píše o krajine, ktorú namaľoval predchádzajúci deň. "Pri západe slnka som bol na kamenistej planine, kde rastú  veľmi malé, pokrútené duby, v pozadí zrúcanina na kopci a pšeničné polia v údolí. Bolo to romantické... slnko nalialo svoje tmavožlté lúče cez krovie a krajinu, absolútne sprchovanie zlatom." Tento opis stačil aby odborníkov presvedčil, že majú v rukách nového van Gogha. Na rad prišli moderné vedecké analýzy, ktoré potvrdili podozrenie. Na základe chemických testov sa zistilo, že farba na plátne je rovnaká ako tá, ktorú používal van Gogha pri iných obrazoch z Arles. Aj röntgenové lúče potvrdzujú, že použité plátno má štruktúru zodpovedajúcu tým, aké používal inokedy.

"Západ slnka v Montmajour" je prvé veľké plátno (93,3 krát 73,3 centimetra), ktoré sa od roku 1928 od majstra objavilo. Van Gogh dokončil viac než 800 obrazov počas svojho krátkeho života. Nikto ale nevie, koľko sa v skutočnosti zachovalo, ak prihliadneme na umelcove tendencie plátna zničiť, ak s nimi nebol spokojný. Nadišiel čas pre kontrolu podkrovia, uzatvára The Economist.