Ekonómovia varujú pred koncom eura: Úspory a reformy nestačia!

Podľa nich je potrebná reforma finančného systému a taká monetárna a fiškálna politika, ktorá by umožnila vznik plánov na obnovu verejných aj súkromných investícií, pomohla vyrovnať nerovnováhu v príjmoch aj medzi jednotlivými časťami eurozóny a prispela k zvýšeniu zamestnanosti v štátoch na okraji únie. Autori listu pripomínajú, že na konci roku 2013 v eurozóne bude 19 miliónov nezamestnaných, teda o sedem miliónov viac ako v roku 2007. S ťažkosťami sa stretávajú predovšetkým štáty ako Grécko či Španielsko.

Je to podľa nich nárast nevídaný od konca druhej svetovej vojny. Kríza zamestnanosti sa najviac dotýka okrajových krajín únie, ktorú zasiahla výnimočná vlna bankrotov. Naopak, v Nemecku a ďalších krajinách v strede eurozóny je vyšší dopyt po pracovných silách. "Táto nerovnováha je jednou z príčin súčasnej európskej politickej paralýzy a trápne rady summitov nemôžu zastaviť pokračujúcu divergenciu," píše sa v texte.

Vedci pripomínajú, že v lete 2010, keď začali byť viditeľné prvé ťažkosti, cez 300 ekonómov v liste upozornilo na problémy politiky úspor. Tá podľa nich znížila dopyt po tovare i službách, ale aj zamestnanosť a príjmy, a tým sťažila splácania tak verejných, ako súkromných dlhov.

Varovanie však vraj zostalo nevypočuté a európske vlády sa rozhodli prijať módnu politiku úspor, podľa ktorej rozpočtové škrty obnovia dôveru v solventnosť krajín EÚ, a povedú tak k zníženiu úrokových sadzieb a ekonomickej obnove. Chyba sa už stala, aj keď teraz sami propagátori úspor priznávajú omyl. Aj Medzinárodný menový fond podľa listu potvrdzuje, že úsporná politika krízu prehĺbila, keď spôsobila nečakaný prepad v príjmoch.

Európske vlády vraj teraz ale robia chybu novú, myslia si signatári. Podľa všetkého sú presvedčené, že krajiny na okraji eurozóny vyriešia svoje problémy samy, zavedením "štrukturálnych reforiem". Tie majú znížiť náklady, posilniť konkurencieschopnosť a zabezpečiť obnovu ťahanú exportom a zníženie dlhu.

Ilúziou však vraj je, že by podobné riešenie pomáhalo zaistiť európsku jednotu. Deflačná politika v Nemecku a ďalších krajinách, kde roky prispievala k obchodným prebytkom, napomohla tiež tvorbe obrovskej nerovnováhy v zadlženosti krajín eurozóny.

Jej náprava bude podľa listu vyžadovať koordinovanú akciu všetkých krajín platiacich eurom. Čakať od štátov na okraji únie, že vyriešia svoje problémy samy, vraj znamená žiadať od nich výrazné zníženie platov aj cien. Jeho rozmer by mohol spôsobiť ešte silnejší prepad v príjmoch a deflácii dlhu s rizikom ďalších bankových kríz a zmrzačenie produkcie v celých európskych regiónoch.

Súčasná kríza má podľa podpísaných ekonómov viac ako jednu podobnosť s dobou pred nástupom nacizmu a začiatkom druhej svetovej vojny. Nemecké úrady a európske vlády pritom vraj opakujú rovnaké chyby. "Táto krátkozrakosť je vlastne hlavným dôvodom pre vlny iracionality, ktoré sa teraz preháňajú Európou, od naivného presadzovanie plávajúceho kurzu ako lieku na všetky ťažkosti až po znepokojujúce posilňovanie ultranacionalistickej a xenofóbnej propagandy," píšu ekonómovia v liste, ktorý dnes zverejnil aj prestížny denník Financial Times.