Páni, pcháte peniaze do nesprávnych vreciek!

Zo skúseností z minulých rokov je zrejmé, že dlhopisový nákupný program Fedu, ani krátkodobé nulové úrokové sadzby nemali pozitívny vplyv ani na investovanie, ani na zvýšenú spotrebu, ale ani na vývoj nezamestnanosti. Dá sa preto konštatovať, že centrálna banka dokáže dosiahnuť akékoľvek oživenie hospodárstva len prostredníctvom efektu bohatstva. Problém je, že sa tým zvýhodňujú bohatí, priemerný človek efekt nepocíti. Tým pádom Fed plní vrecká peniazmi tým, ktorí to najmenej potrebujú, tvrdí Stephen S. Roach z univerzity Yale.

Ale čo sa skrýva za pojmom efekt bohatstva? Dôležité je navodiť náladu, že človek vlastniaci nehnuteľnosti, alebo portfólio akcií , či iné investície, mal tieto zhodnotené tak, že sa bude cítiť bohatší, tým pádom jednoduchšie zvyšuje svoje spotrebiteľské výdavky. V opačnom prípade, ak sa akcie prepadajú, cena nehnuteľnosti klesá, ľudia začnú byť opatrnejší. Znížia svoju spotrebu a začnú si šetriť na horšie časy.

Takže ak Fed prostredníctvom nulovej úrokovej sadzby a peňazovodu docieli, aby akcie a nehnuteľností išli hore, zároveň však od ľudí očakáva, že sa tým pádom budú cítiť bohatší a začnú viac a viac utrácať. Spotreba skokom stúpa, ekonomika sa zotavuje, vytvárajú sa nové pracovné miesta, naštartujú sa nové investície. Teoreticky.

Problém je však v tom, a dokazujú to aj výsledky výskumu, efekt bohatstva sa len v zlomku, asi z 3-5 percent skutočne odráža na vyššej spotrebe.
Ďalším problémom je, že nulové úrokové sadzby centrálnej banky vytvárajú stratu pre sporiteľov, tak na bankových vkladoch ako aj na dlhopisoch.
Tretím problémom je, že Fed touto politikou zvýhodňuje bohatých, zatiaľ čo väčšina spoločnosti nepociťuje takmer nič.

Podľa Stephena S. Roacha niet divu, že sa v USA v posledných rokoch objavili obavy z rozdielov v príjmoch, hlavne ak sú fiškálnou a monetárnou politikou tieto rozdiely podporované. V septembri, kedy Fed ohlásila oneskorenie spomalenia peňazovodu, kapitálové trhy si vydýchli a nastal rast. Smutným faktom je, že pre priemerného amerického občana to žiadne plus neprinieslo. Tento druh protikrízových opatrení zvýhodňuje iba malú elitnú vrstvu spoločnosti, práve tých, ktorí sú najmenej odkázaní na pomoc a podporu.