Lisabonská stratégia zlyhala, Európa je na ústupe do druhej ligy

Európska únia je najdynamickejšou a najkonkurencieschopnejšou ekonomikou sveta! Založená na vedomostiach, schopná udržateľného hospodárskeho rastu, vytvárania viac kvalitných pracovných príležitostí a zachovávajúca sociálnu súdržnosť. Zdá sa vám táto definícia starého kontinentu nezmyselná? Áno. Skutočne má ďaleko k realite. Slová opisujú nie skutočnú dnešnú Európu, ale takú, akú si ju na prelome tisícročí naplánovali európski úradníci.

Dnes je jasné, že ambiciózny plán s názvom Lisabonská stratégia zlyhal na všetkých frontoch. Význam Európy v rámci sveta sa za posledných desať rokov, naopak, znižuje, a to nielen po ekonomickej stránke. Ak sa bude Brusel ďalej zamestnávať centrálnym plánovaním a tvorbou stratégií v štýle dohnať a predbehnúť, je na najlepšej ceste zostúpiť do "druhej svetovej ligy".

Reálne hrozí, že namiesto skoršieho „hýbateľa“ diania vo svete sa môže starý kontinent stať len pozorovateľom. Pritom projekt jednotnej Európy mal veľké ambície: národy spojené do jednotného bloku mali byť schopné lepšie konkurovať rozvíjajúcej sa Ázii aj ďalším regiónom. Zatiaľ sa deje pravý opak.

Hoci Európa zaostáva aj ekonomicky, podľa Waltera Laqueura zrejme na hospodárskom poli bude hrať relatívne dôležitú úlohu aj v nasledujúcich rokoch. Väčším ohrozením je podľa neho strata politického vplyvu. "Európa je príliš slabá na to, aby hrala zásadnú úlohu vo svetovej politike. Pekné prejavy a dobre mienené výčitky k iným štátom majú malú váhu, keď sú prenášané zo slabej pozície," varuje Laqueur.

Nedokáže konkurovať

Najmarkantnejšie je pokles významu Európy v ekonomickej oblasti. Zatiaľ čo väčšina regiónov sa spamätáva z recesie a rastie, starý kontinent stagnuje. Podľa niektorých prognóz pritom táto stagnácia môže trvať aj mnoho rokov. Znamenalo by to ďalší postupný pokles podielu európskeho hospodárstva na celosvetovom. Ten pritom klesá dlhodobo. Od roku 2000, kedy sa Európa na globálnom HDP podieľala jednou štvrtinou, sa do tohto roku znížil na menej ako pätinu. Príčin ekonomického tápania Európskej únie je veľa. Tou hlavnou je však strata konkurencieschopnosti oproti ázijským " tigrom " a ďalším rýchlo sa rozvíjajúcim ekonomikám.

Je pravdou, že medzi krajinami EÚ sú veľké rozdiely. Jej severná časť sa v rebríčku najkonkurencieschopnejších krajín pohybuje na čelných miestach. Napríklad Švédsko, Nemecko, Fínsko alebo Holandsko figurujú dokonca v prvej desiatke. Každý reťaz je ale len tak silný ako jeho najslabší článok. A práve v tom je problém. Južná časť Európy v schopnosti súťažiť s dravými ekonomikami výrazne zaostáva. A tak štvrtá najväčšia ekonomika, Španielsko, balansuje na hranici štvrtej desiatky krajín rebríčka, a tretia najväčšia, Taliansko, je až na 49. mieste. Rozdiely medzi krajinami sa navyše zvyšujú. Oproti minuloročnému rebríčku si dvanásť európskych ekonomík polepšilo, tri zostali "na pôvodnom" a dvanásť ich naopak kleslo.

Zelená zabijak a bridlicová revolúcia

Jeden z najmarkantnejších príkladov, ako Európa poškodila vlastnú konkurencieschopnosť, je oblasť energetiky. Práve v nej sa najlepšie ukázalo, aké škodlivé môžu byť niektoré predsavzatia a utopistické plány európskych politických špičiek. Tie sa totiž rozhodli postaviť do čela celosvetového boja za záchranu klímy a stanovili ciele, podľa ktorých sa mal v tomto storočí rýchlo a razantne zvyšovať podiel obnoviteľných zdrojov energie a znižovať podiel emisií skleníkových plynov. Premrštená podpora "zelených" zdrojov ale vyústila v dramatické zdraženie energií, ktoré pocítili domácnosti aj európske firmy. Kvôli rastúcim nákladom začali strácať konkurencieschopnosť.

Prehnaný dôraz na ekológiu priznal aj člen "európskej vlády", eurokomisár pre priemysel a podnikanie Antonio Tajani. Európa svojim donkichotským útekom za zelenou energiou vyhnala podľa Tajaniho náklady elektrickej energie na neúnosné úrovne, a európsky priemysel tak prestáva byť schopný vo svete konkurovať. Situácia je o to horšia, že v Spojených štátoch prišla "bridlicová revolúcia", ktorá zrazila tamojšie ceny plynu o 80 percent.

Zatiaľ čo doteraz sa starý kontinent trápil predovšetkým kvôli dlhovej kríze, teraz ju môže vystriedať krízy energetická. O recepte Európskej komisie, ktorý by mal zabezpečiť obnovenie konkurencieschopnosti Európy v energetike pomocou zavedenia jednotného európskeho trhu s elektrinou a plynom, ale zástupcovia biznisu pochybujú. "Počujem veľa politických rečí, že sa blížime dokončeniu jednotného energetického trhu, zatiaľ čo vlak sa rýchlosťou svetla rúti smerom k nacionalizácii a fragmentácii. Nedá sa tomu veriť," povedal britskému denníku Financial Times šéf najväčšej nemeckej energetickej spoločnosti E.ON Johannes Teyssen.