Favorit na Nobelovu cenu: Dlhový strop je úplne na nič, na rozpočtový deficit treba inak

Už viac ako týždeň nemajú Spojené štáty americké schválený rozpočet a tamojšia vláde nedostáva peňiaze na bežnú prevádzku. Pokračovanie sporov by mohlo viesť až k neschopnosti zvýšiť takzvaný dlhový strop, ktorý určuje maximálnu prijateľné zadlženie krajiny. Už okolo 17. októbra by tak federálnej vláde mohli dôjsť prostriedky na splácanie dlhov. To by mohlo mať prostredníctvom otrasov na finančných trhoch silne nepriaznivé dopady na celý svet.

Debaty o dlhovom strope USA nemajú takmer nič spoločné s ekonomikou, ani s rozpočtovým deficitom a verejným dlhom, pretože je úplne jasné, že dlhový strop, ktorý rok čo rok postraší akciové trhy, je iba nástroj z ktorého nie je žiaden úžitok. Myslí si Richard Allan Posner, americký ekonóm, ktorý je na základe prieskumu Reuters horúcim favoritom na získanie tohtoročnej Nobelovej ceny za ekonómiu. Prestížne ocenenie sa odovzdáva v pondelok 14. októbra.

Richard Allen Posner poukazuje na to, že dlhový strop je dobrý len na politické pretláčanie sa. Aby vytĺkli politický kapitál schovávajúc sa za ekonomické otázky. Posner a jeho kolega, spisovateľ a nositeľ Nobelovej ceny, Gary Becker sú presvedčení, že dlhový strop nie je schopný plniť svoje základné poslanie: neprispieva k zníženiu veľkosti štátu a nepodporuje ani rovnováhu rozpočtu.

Dlhový strop by dokázal zmeniť veľkosť štátu len v takom prípade, ak by sa politici s blížiacim sa limitom dokázali dohodnúť na znížení verejných výdavkov, čo by uvoľnilo väčší priestor pre podnikateľský sektor a zvýšenie konkurencieschopnosti. Okrem toho by mal dlhový strop vyprovokovať aj druhú možnosť rozpočtových korekcií, zvyšovanie daní, ale rovnako ako škrty vo výdavkoch, sa tento nepopulárny spôsob len veľmi zriedkakedy uskutočňuje.

A prečo je tomu tak? Odpoveď je jednoduchá. Zvyšovanie dlhového stropu a pokračovanie v prekračovaní výdavkov totiž spôsobuje omnoho menšiu politickú porážku než zvýšenie daní a znižovanie výdavkov a tým horoziace hospodárske, spoločenské  a čo je najdôležitejšie, politické riziko. A tu je autormi vyvodený záver: dlhový strop, je úplne na nič spôsob, ako bojovať proti dlhom a rozpočtovému deficitu a celé to nie je nič iné, len príležitosť pre politikov, ako vytĺcť politický kapitál na úkor toho druhého.

Výskumy ukázali, že výhradne len vďaka dlhovému stropu sa takmer nikdy nepodarilo znížiť schodok rozpočtu v posledných niekoľkých desaťročiach. Ak aj schodok klesal, dôvodom nebol dlhový strop, ale nejaký iný nástroj. A náhoda nie je ani to, že dlhový strop sa za ostatných 70 rokov dvíhal nie menej ako 90 krát. Becker a Posner sú si takmer istí, že USA aj tentoraz radšej upravia hranicu stropu, než by sa mali zamotať do finančného a štátneho bankrotu s neistým výsledkom.