Nepochopiteľné: Ročne skončí v odpade 1,3 miliardy ton potravín

Je to nepochopiteľné. Návšteva obchodov s potravinami je pre nás často nepríjemným prekvapením pri pohľade na ceny, ktoré neustále rastú viac a viac. Raz je to zdraženie zemiakov kvôli suchu a neúrode, inokedy je to múka kvôli slabým hektárovým výnosom obilnín. Zdá sa, že ani chovatelia nebudú nikdy spokojní s výkupnou cenou mlieka, hoci nás ako zákazníkov nezaujíma hádka, že obchodná reťazce majú na mlieku značne vysoké marže. Potom je tu hovädzie a bravčové mäso. Likvidačné smernice EÚ spôsobujú nerentabilnosť chovu. Cenový šok sme zažili nedávno aj pri vajíčkach. Napriek tomu nemáme problém jedlo zahodiť.

Jedna zo štúdii Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) hovorí o tom, že ľudstvo rok čo rok zahodí nie menej ako 1,3 miliardy ton potravín, čo predstavuje takmer jednu tretinu ročnej svetovej  produkcie potravín! Šéf FAO José Graziano da Silva hodnotu vyhodených potravín prirovnal k „hrubému domácemu produktu Švajčiarska“.

Zatiaľ čo v rozvinutých krajinách sa jedlo „stráca“ predovšetkým na strane konzumentov, v rozvojových krajinách potraviny vyhadzujú najmä vo fáze ich spracovania a výroby.

Najhoršie je na tom „industrializovaná“ Ázia (Čína, Japonsko, Južná Kórea), kde sa ročne vyhodí až viac ako 100 kilogramov zeleniny na osobu.

Hlavné fakty štúdie v skratke:

- Ľudstvo ročne premrhá 1,3 miliardy ton potravín, čo je dôsledok nesprávnej výroby, zberu a spracovania, nedbanlivosti pri skladovaní, strát pri transporte, končiacej záruky v dodávateľských reťazcoch a v neposlednom rade sem spadá aj likvidácia v domácnostiach, keď sa potraviny nestačia skonzumovať.

- Vo vyspelých ekonomikách sa strata dá vyčísliť na 680 miliárd dolárov ročne, zatiaľ čo rozvíjajúcich sa krajinách je to 310 miliárd ročne.

- Najväčšie straty sa dosahujú v ovocí a zelenine, kde putuje do odpadu 45 percent úrody. Pri obilí je tento pomer 30 percent a 20 percent pri mliečnych výrobkoch. Z rýb a ďalších morských plodov končí v odpade 30 percent produkcie, z mäsa 20 percent, v prípade olejnatých semien rovnako 20 percent.

- V prepočte na jedného obyvateľa vedie v stratách Severná Amerika a Európa so  115 -95 kg za rok. Pre porovnanie v Afrike a juhovýchodnej Ázii je to len 6-11 kilogramov za rok.

- Vo vyspelých krajinách je asi 40 percent z celkovej straty spojených s predajom a spotrebou, 60 percent s výrobou a spracovaním.

- Zo strát v Južnej Amerike by sa dalo vyriešiť pravidelné denné stravovanie pre 300 miliónov hladujúcich ročne, z európskych strát pre 200 miliónov a z afrických strát pre 300 miliónov.

Závery FAO sú smutné, problémom nie je, že možno na prvý pohľad až priveľa necháme v obchodoch za potraviny, ale koľko jedla ide celosvetovo do odpadu. Keby sa tieto straty dali len zo štvrtiny eliminovať, ročne by sa tým získalo jedlo postačujúce pre 870 miliónov hladujúcich. Pri pohľade na takéto plytvanie sa 25 percentná úspora nezdá byť nereálna. Jedinou otázkou je, či dokážeme niečo urobiť pre zvrátenie tohto nelichotivého procesu.