Dnes je Svetový deň sporenia: Na horšie časy si stačí odkladať 10 % z príjmu

Najčastejšími dôvodmi, prečo si Slováci ukladajú peniaze do bánk, sú podľa prieskumov rezerva na nečakané výdavky, bývanie, ale aj zabezpečenie svojich detí. Našinci si ale v nemalej miere pravidelne šetria aj na dovolenku.

Úspory Slovákov končia najčastejšie v bankách. "Vyše polovicu všetkých svojich finančných prostriedkov majú našinci uloženú na účtoch či termínovaných vkladoch v bankách. Nižšie sumy, hoci nie zanedbateľné, majú ale obyvatelia zainvestované aj v podielových a dôchodkových fondoch či v životnom poistení," uviedla Eva Sadovská, analytička Poštovej banky.

Podľa voľnopredajnej štúdie LifeStyle 2013, ktorú urobila spoločnosť TNS na 829 respondentoch si každý mesiac aspoň časť svojho príjmu odloží 14 % ľudí, nepravidelne si však sporí až 42 % z nás. Podľa prieskumu si o niečo častejšie sporia ženy ako muži.

Najväčšiu sumu si na sporiaci účet podľa údajov ČSOB odkladajú obyvatelia bratislavského regiónu, mesačne si z príjmu "ukroja" v priemere 367 €.
- Trenčania a Trnavčania priemerne 312 €
- Žilina 270 € za mesiac
- Poprad mesačne 250 €
- Nitra 217 €
- Košice 196 €
- Banská Bystrica a okolia 192 €.

Podľa najaktuálnejších štatistík Národnej banky Slovenska vklady obyvateľstva v bankách dosiahli v závere druhej tretiny tohto  roka 25,4 mld. EUR. Celkové vklady obyvateľstva tak boli medziročne vyššie o takmer miliardu eur, resp. o 4,1 %. Dominujú aj naďalej terminované vklady, na konci augusta 2013 na nich bolo  uložených 13,4 mld. EUR, čo predstavovalo takmer 53 % z celkového objemu peňazí uložených obyvateľstvom v bankách. Bežné účty tvorili z celkových vkladov obyvateľstva 30 % a boli vykázané v objeme 7,6 mld. EUR.

Pravidlo, že schopnosť šetriť závisí od sumy, ktorú vidíme na výplatnej páske, nemusí byť reálnym meradlom. Mnohokrát ľudia s menším príjmom si dokážu vďaka obozretnosti ušetriť viac ako tí, ktorí zarábajú väčšiu sumu a výdavky si nestrážia. Na to, aby nás nezaskočili nečakané situácie, je vhodné odkladať si každý mesiac 10% zo svojho príjmu.

Potrebu pravidelného odkladania peňazí na horšie časy si uvedomujú aj Slováci, hoci podľa prieskumu máme sedemkrát menej úspor ako priemerný občan Eurozóny. Dôvodom môže byť aj fakt, že pravidlám šetrenia, s ktorými súvisí aj vyššie spomínaná rada, sa riadi len tretina slovenských domácností. Vyplýva to z prieskumu Agentúry Focus z leta minulého roka, kedy oslovili  1014 respondentov.

Hoci sa Slováci označujú často za národ sporiteľov, naše úspory v prepočte na obyvateľa patria v rámci EÚ skôr medzi tie nižšie.
- najmenej majú na účtoch v bankách Rumuni, 1338 EUR na jedného obyvateľa
- priemerné úspory Lotyšov, Bulharov, Maďarov a Litovčanov  sa pohybujú v rozpätí 2 až 3 tis. EUR
- najväčšie úspory pripadajúce na obyvateľa dosiahlo Luxembursko, takmer 87 tisíc EUR.

Slováci, ktorí sa rozhodnú sporiť, sú väčšinou podľa Sberbank disciplinovaní a ak už majú zriadené sporenie, väčšinou odkladajú peniaze pravidelne. Takmer 60 % klientov banky, ktorí majú zriadený sporiaci účet, si odkladá peniaze každý mesiac alebo minimálne raz za dva mesiace. Vyplynulo to z prieskumu Sberbank na jej klientoch, ktorý vykonala od októbra minulého roka do septembra tohto roka. Takmer každý štvrtý z nich má okrem bežného účtu v banke zriadené aj rôzne druhy sporenia. Tí, ktorí sporia, majú priemerne na produktoch Sberbank našetrených 14 790 eur.

Ako ďalej Sberbank uviedla, vo väčšej miere začínajú ľudia sporiť už pred tridsiatkou. Každý tretí z tejto vekovej skupiny má zriadené sporenie. "Väčšina v sporení pokračuje a tak najviac sporiteľov je medzi staršími ľuďmi nad 61 rokov, každý druhý klient si v banke aj sporí," povedal vedúci oddelenia Customer Value Managementu Sberbank Slovensko Filip Vítek.

V Slovenskej sporiteľni zase prieskum v spolupráci so spoločnosťou IMAS International zo septembra tohto roka ukázal, že priemerný Slovák mesačne sporí 90 eur, čo je o dve eurá viac ako vlani. Pravidelné sporenie považuje za dôležité 71 % Slovákov, čo je medziročný rast o 4 %. Narastá aj spokojnosť ľudí s tým, koľko sú schopní ušetriť, čo potvrdila tretina opýtaných, zatiaľ čo v minulom roku to bola iba štvrtina Slovákov. Zároveň klesá trend sporenia "do pančuchy". Doma v hotovosti alebo v trezore si sporí 33 % Slovákov, čo je medziročne menej o 5 percentuálnych bodov.

Ako povedala analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová, Slováci si už tri roky odkladajú približne 9 % zo svojich disponibilných príjmov, pričom v rokoch 2007 až 2009 to boli približne 4 %. "Ak k tomu pripočítame úspory v penzijných pilieroch, obyvatelia sporia asi 11 % zo svojich príjmov," povedala analytička. No hoci Slováci ostávajú podľa nej vo svojich očakávaniach opatrní a stále sporia pomerne výraznú časť zo svojich príjmov, postupne sa začína zvyšovať aj spotreba.

Dnešný trh ponúka široké spektrum investičných možností. Každý z nás potenciálnych investorov je ale iný, a preto ani univerzálny recept neexistuje. Nasledovných „5R“ vám vaše rozhodovanie ale môže pomôcť uľahčiť.

Rezerva – nemíňajte svoje mesačné príjmy na doraz
Rozhodnutie – zvážte, koľko a kedy budete zo svojich úspor najbližšie potrebovať
Riziko – spoznajte, aký máte vzťah k riziku
Rôznorodosť – rozložte svoje peniaze rôznorodo
Rada – ak si neviete poradiť, obráťte sa na odborníka alebo si porovnajte ponuky na internete