Dôchodková reforma by vôbec nemala vplývať na verejné financie

Bratislava 26. septembra (TASR) - Príspevky občanov, ktoré sa po spustení dôchodkovej reformy odčlenia zo Sociálnej poisťovne (SP) do súkromných fondov, by vôbec nemali zvyšovať celkový verejný deficit.

Aj tieto odvody by totiž mala naďalej vyberať SP, čím formálne zostanú súčasťou okruhu verejných financií. Vyplýva to z dnešnej finálnej dohody ministra práce Ľudovíta Kaníka a ministra financií Ivana Mikloša, ktorá má zabezpečiť, že konečná podoba navrhovaného kapitalizačného piliera neohrozí skoré prijatie eura.

Oba rezorty napriek tomu navrhujú, aby si ľudia na svoje penzie v súkromných dôchodkových fondoch sporili len 9 a nie 10 % miezd, ako sa pôvodne uvažovalo. "Napĺňame závery koaličnej rady spred niekoľkých týždňov, ktorá sa dohodla, že fiškálne dopady zavedenia kapitalizačného piliera sa majú zmestiť do 1 % HDP. Pri 10 % by to bolo viac," vysvetlil Mikloš. Navyše, ako uviedol, neexistuje 100-% istota, že európske inštitúcie budú takéto účtovné riešenie reformy akceptovať, a to aj napriek tomu, že podobný postup už jedna z európskych krajín využila. "Existuje precedens vo Švédsku, kde EUROSTAT deficit druhého piliera nezahrnie do deficitu verejných financií. Sme presvedčení, že pri takomto modeli, keď aj príspevky do druhého piliera bude centrálne vyberať SP, odpadnú aj formálno-právne dôvody na to, aby sme náklady reformy museli započítavať do celkového deficitu verejných financií" vyjadril sa Mikloš.

Kaník zdôraznil, že napriek tomu, že peniaze ľudí na osobné účty potečú cez SP, v súlade s pôvodnými zámermi rezortu ich budú spravovať súkromné dôchodkové správcovské spoločnosti, ktoré ich budú aj zhodnocovať. Doplnil, že dotknuté nebudú ani dedičské práva na takto nasporené prostriedky a v prípade úmrtia sporiteľa ich vo forme jednorazového vyrovnania dostanú jeho pozostalí.

V záujme zachovania vyváženosti prvého a druhého dôchodkového piliera sa ministerstvá dohodli, že na 9 % sa znížia aj odvody, ktoré budú účastníci dôchodkového sporenia naďalej platiť do fondu starobného poistenia Sociálnej poisťovne. Minister pritom vylúčil, že ľudia by tak zo SP dostávali nižšie dôchodky. Výška dôchodkov od poisťovne totiž podľa tento týždeň schváleného zákona o sociálnom poistení nie je závislá od objemu odvedených peňazí, ale od mzdy, z ktorej človek odvody platí. "Zníženie odvodov o 1 % má dopad akurát na bilanciu starobného fondu SP, prípadný nedostatok peňazí na výplatu dôchodkov bude ale poisťovňa vykrývať z rezervného fondu," vyhlásil Kaník. Rezerva poisťovne sa podľa najnovšej dohody bude tvoriť až vo výške 4,75 % miezd, keďže zvyšné 2 %, ktoré mali pôvodne smerovať v rovnakom pomere do prvého a druhého dôchodkového piliera, posilnia práve rezervný fond. S osobitnou 2,75-% odvodovou sadzbou do tohto fondu pritom už ráta spomínaný zákon o sociálnom poistení, ktorý od januára budúceho roka reformuje priebežný dôchodkový systém. Podľa ministra bude objem tohto fondu postupne zbytočne veľký a vytvorí sa tak priestor pre ďalšie znižovanie odvodového zaťaženia.

Aktuálna dohoda oboch ministerstiev smeruje k naplneniu nedávno prijatého uznesenia koaličných vládnych partnerov, aby dôchodková reforma vo verejných financiách krajiny nevytvárala schodky na vyššej úrovni ako jedno percento HDP. Euro bude totiž možné prijať iba vtedy, ak deficity poklesnú pod 3 % HDP.