Jednoduchá rovnica: Viac sobášov – rýchlejší rast ekonomiky

Zaujímavý výskum sa uskutočnil v Spojených štátoch. Inštitúty Gallup a Princetone oslovili viac ako 130 000 respondentov a pýtali sa ich na ich výdavky. Štúdia ukázala, že najviac, vo všetkých skúmaných vekových kategóriách míňajú ženatí a vydaté. Potom nasledovali nezosobášení partneri, ktorí žijú v spoločnej domácnosti a takmer rovnako skončili „single“ a rozvedení.  

Denné výdavky u jednotlivcov žijúcich v manželskom zväzku dosiahol v priemere 102 dolárov za deň. Táto suma nezhŕňa nákup nehnuteľnosti, výdavky na réžiu ani výdavky na automobil. V domácnostiach, ktoré zdieľajú nezosobášení partneri táto suma dosiahla v priemere 98 dolárov na hlavu. Pri rozvedených už len 74 dolárov pri jednotlivcoch dokonca iba 67 dolárov na deň. Zástupcovia manželských párov míňajú v každej jednej skúmanej vekovej kategórii najviac, dá sa tým pádom povedať, že sú to oni, ktorí točia americkú ekonomiku postavenú na konzume.

Druhý graf ukazuje príjem rodín v USA v rokoch 1950 - 2012. Zobrazuje ako rastie príjem v rodinách, kde pracujú obaja rodičia, zatiaľ čo v prípade jedného rodiča sa dá očakávať stagnácia príjmu.



Vedci dodávajú, že v manželstvách žijú predovšetkým ľudia zastupujúci najvzdelanejšiu spoločenskú vrstvu, a teda aj najlepšie zarábajúci, preto niet divu, že majú aj najvyššiu spotrebu. Avšak prekvapením je, že partneri bez manželského zväzku žijúci v jednej domácnosti, majú v priemere nižšie vzdelanie aj nižšie priemerné platy než samostatne žijúci jednotlivci. Na základe porovnania týchto dvoch skupín sa dá povedať, že kým nezosobášení partneri míňajú viac než priemer, ľudia žijúci "single" naopak šetria viac ako priemer.

V druhej štúdii ekonómovia z Gallupovho inštitútu dospeli k záveru, že počet nasledujúcich desaťročí by mohol počet manželstiev v USA vzrásť. Tým pádom, ak sa dá veriť súvislosti medzi manželstvom a míňaním, je dobrá šanca, že verejné výdavky a spotreba budú rásť. Otázkou už len zostáva, či je pre USA dobré, ak pomer spotreby v rámci HDP v budúcom desaťročí porastie.

Všeobecný názor je, že áno. Ale niektorí odborníci, vrátane Gregory Bresigera, ekonóma z Ludwig von Mises Institute, si myslia, že správna odpoveď znie nie. Podľa Bresigera je míňanie za každú cenu slepá ulička, najmä ak ide o spotrebu z úverov. Problém je v tom, že veľké korporácie a politici vedú verejnosť k presvedčeniu, že spotreba je dobrá, pretože vytvára rast. Naopak úspory sú škodlivé, pretože peniaze doslova odparkujú.

V Spojených štátoch bola miera úspor v 60. a 70. rokoch 8 -9 percent, dnes nedosiahne hranicu troch percent. To znamená, že ľudia minú takmer všetko, čo môžu. Ale čo by sa v skutočnosti stalo, ak by boli vyššie úspory? Spomalilo by sa tempo výdavkov, čo by sa odrazilo na HDP. Nahromadili by sa úspory, narástol by kapitál v ekonomike, bolo by viac investícií, naštartovalo by sa malé a stredné podnikanie, vytvorili sa nové pracovné miesta... Nakoniec, nie je vôbec isté, že míňať je lepšie než sporiť. A o vstupe do manželstva si každý vie urobiť názor sám.