Tri dôvody prečo by sa mali banky škrtiť

Pred krízou bol všeobecne prijatý názor, že medzi veľkosťou finančného sektora a vyhliadkami na ekonomický rast je pozorovateľne pozitívny vzťah. To znamená, že čím vyvinutejší je finančný sektor istej krajiny, tým viac je úverov, investícií a rast ekonomiky je rýchlejší. Avšak kríza spochybnila toto tvrdenie. V skutočnosti ekonomický výskum hovorí o pravom opaku. Nadmerný finančný sektor je priamo škodlivý.

Thorsten Beck, profesor ekonómie na univerzite v Tilburgu zdôrazňuje tri body, v ktorých priveľký finančný sektor oslabuje rastové vyhliadky a efektivitu ekonomiky.

- V prvom rade je tu negatívna korelácia medzi množstvom a kvalitou, čo znamená, že ak je vo finančnom systéme väčšie množstvo, ide to zákonite na úkor kvality. Finančný sprostredkovateľský systém sa totiž po chvíli dostane do bodu, kedy jeho ďalší rast už nezvyšuje, ale naopak znižuje kvalitu aj účinnosť.

- Vlastnosťou priveľkého finančného systému je, že keď už nedokáže podnikový sektor nabrať viac úverov, začnú sa banky vo veľkej miere zameriavať na obyvateľstvo. Vo vyspelých ekonomikách dosahuje podiel úverov pre obyvateľstvo 80 percent, čo je jednoducho príliš veľa. Tieto dodatočné pôžičky sú už väčšinou "nezdravé " hypotéky a spotrebiteľské úvery, ktoré sa budú splácať ťažko. Preto už nepredstavujú vyššiu kvalitu a efektívnosť finančného systému, ale riziko.

- Priveľký finančný sektor odsaje príliš veľa talentovaných mladých ľudí z iných znalostnej odvetví, čo tiež znižuje efektívnosť ekonomiky. Je to logické, keď mladý talentovaný človek chce veľa zarábať, pôjde za bankára. Menej talentov tak zostane pre posilnenie ďalších odvetví hospodárstva.

Kríza ukázala, že bez rozmyslu nafúknutý finančný sektor vedie ku kolapsu - Island, Cyprus, americké investičné banky... Takže je potrebné vytvoriť súbor pravidiel, ktoré obmedzujú veľkosť a zvyšujú efektivitu systému. Podľa Thorstena Becka by sa mal finančný systém v prvom rade zamerať na podnikateľské úvery a menej na úverovanie obyvateľstva, či štátu. Ak sa štát stane finančným centrom, najlepším príkladom je Island, ide o obzvlášť veľké riziko. Pre banky musí byť jasné, že ak sa dostanú do problémov, štát im pomôže len za prísnych podmienok.

Bankový sektor, kým plní úlohu finančného sprostredkovateľa a poskytuje úvery spoločnostiam, ktoré vytvárajú pracovné miesta, je veľmi užitočný. Ale ak sa priveľmi zväčší a začne žonglovať s hypotekárnymi úvermi, dlhopismi a inými rizikovými finančnými nástrojmi, stáva sa z neho škodlivé špekulatívne centrum, čo je škodlivé. Obmedzenia a regulácie sú preto nutné, no nemali by nás prehodiť na druhú stranu barikády, zdôrazňuje profesor Beck.