OECD: Kríza znížila blahobyt hlavne v krajinách eurozóny

Mnoho európskych krajín je ale naďalej považovaných za najlepšie miesto na život. K pätine najbohatších štátov patrí popri Austrálii, Kanade a Nového Zélandu stále Švajčiarsko, škandinávske krajiny i Británia. Väčšina ostatných európskych krajín aj naďalej patrí do skupiny 60 percent štátov, kde sú napríklad aj USA či Japonsko, ktoré majú priemernú úroveň blahobytu.

Za členov eurozóny iba Grécko a Estónsko sú súčasťou skupiny, ktorá predstavuje pätinu krajín, v ktorých je pomerne nízka úroveň blahobytu. K nim sa radí aj napríklad Turecko, Brazília a Mexiko.

Zatiaľ čo podľa OECD príjmy a zamestnanosť zaznamenali od začiatku krízy v roku 2008 pokles, hospodárske ťažkosti mali ešte širšie dôsledky: ovplyvnili dôveru ľudí v inštitúcie a ich názor na fungovanie demokracie, rovnako tak ako mieru ich očakávania vonkajšej pomoci.

Podľa OECD však nemala kríza žiadne merateľné účinky na zdravotnú úroveň obyvateľstva, aj keď veľa ľudí sa sťažuje na väčší stres z obáv zo straty zamestnania.

V 34 vyspelých členských krajinách OECD bol reálny hrubý domáci produkt na obyvateľa o jedno percento nižší v roku 2012 ako v roku 2007. Naopak skutočné príjmy domácností, ktoré zahŕňajú dávky a platby poskytované štátom, rovnako ako platy a investície, boli vlani o jedno percento vyššie než pred krízou.

Pokiaľ ide o príjmy, Američania prešli krízou lepšie než Európania. Kým americký HDP na obyvateľa sa koncom roka 2012 vrátil takmer na predkrízovú úroveň, príjmy domácností stúpli o dve percentá v porovnaní s rokom 2007. V eurozóne boli HDP na obyvateľa a príjmy domácností za rovnaké obdobie o viac ako štyri percentá nižšie. V Európe boli krízou najviac zasiahnuté krajiny na juhu kontinentu. Príjmy gréckych domácností v rokoch 2010 a 2011 poklesli oproti roku 2007 o desať percent.

Prijatie úsporných opatrení v eurozóne v reakcii na krízu sa stalo hlavnou príčinou rozdielu v porovnaní s USA, pretože vyššie dane a zmrazené mzdy znížili disponibilné príjmy do rozpočtov. "Zníženie vládneho štrukturálneho primárneho deficitu bolo najväčšie v eurozóne a spojilo sa s veľkým poklesom reálnych disponibilných príjmov domácností na obyvateľa," uviedla OECD.

Vyššia miera nezamestnanosti a finančný stres v dôsledku krízy sa premietli do zníženia pocitov spokojnosti v zasiahnutých krajinách. U obyvateľov eurozóny viac ako v USA.

Najhorší prepad bol prekvapivo zaznamenaný v Grécku. Medzi rokmi 2007 a ​​2012 sa spokojnosť Grékov podľa indexu OECD znížila o 20 percent. V Taliansku to bolo o 12 percent a v Španielsku o desať percent. V Spojených štátoch to bolo o sedem percent.

V roku 2012 boli najspokojnejší Švajčiari v závese s Nórmi, Islanďanmi, Švédmi a Dánmi. Najnejspokojnejší boli Maďari, pred ktorými na tom boli o niečo lepšie Portugalci, Gréci a Turci. Česi boli 23. Mieste po Francúzoch a Čiľania, Slováci na 28. priečke  po Juhokórejčanov a Japoncoch.

V niektorých krajinách spokojnosť vzrástla. V Nemecku, ktorému sa krízou darí preplávať s udržiavaním nízkej úrovne nezamestnanosti pomerne bez ujmy, to bolo o viac než štyri percentá.

Nespokojnosť vo väčšine krajín sa prejavila aj v správaní sa obyvateľov. V najviac zasiahnutých štátoch klesla účasť vo voľbách alebo iná forma občianske aktivity, napríklad obracanie sa na úrady.

Jednou z mála oblastí, v ktorých si eurozóna viedla lepšie ako USA a Japonsko, bolo vnímanie sily sociálnych kontaktov, teda do akej miery ľudia veria, že sa môžu spoľahnúť na rodinu a priateľov, keď sa na nich obrátia o pomoc a podporu v prípade núdze.