Štúdia: Návrat k drachme je mýtus, vlastná mena by Grécku nepomohla

Grécku by pomohol návrat k drachme, ktorý by umožnil devalvovať menu a tým naštartovať vývoz, prípadne celú ekonomiku. Túto mantru bolo v uplynulých rokoch možné počuť z úst mnohých politikov aj ekonómov. Strane Alternatíva pre Nemecko dokonca toto tvrdenie nedávno pomohlo do Spolkového snemu. Profesor Andrew Rose sa preto rozhodol teóriu overiť. Porovnal hospodárske údaje z viac ako 170 krajín a analyzoval, ako sa štáty vyrovnávali s krízou. Zaujímalo ho predovšetkým porovnaniu tých krajín, ktoré výmenný kurz svojej meny naviazali na nejakú zahraničnú menu, s tými, ktorých výmenný kurz sa mohol voľne pohybovať. Zafixovanie výmenného kurzu sa pritom zďaleka netýka len eurozóny, ale aj ďalších predovšetkým malých krajín, ktoré svoje meny dobrovoľne naviazali na euro či dolár. Dospel k prekvapivým záverom.

Hoci sa niektoré krajiny vzdali možnosti devalvovať menu, väčšinou ich to nijak nepoškodilo. "Na rozdiel o predchádzajúcich recesií, režimy menových kurzov u mnohých malých ekonomík neovplyvnili dopady svetovej finančnej krízy," píše Rose. Významné odchýlky neukázali štatistiky hrubého domáceho produktu ani bežné účty štátov či inflácie.

Učebnicové poučky neplatia

Podľa ekonomických teórií by pritom výmenný kurz mal byť pre osud krajiny zasiahnutej finančnou a hospodárskou krízou kľúčový. Keby mohlo Grécko so svojim výmenným kurzom pohybovať, devalvovalo by s príchodom krízy menu a tým by znížilo cenu gréckych výrobkov na zahraničných trhoch. Nasledoval by rast vývozu a kríza by vďaka tomu nebola tak bolestivá, tvrdia obhajcovia zavedenia drachmy a ďalších miestnych mien v krízou postihnutých krajinách eurozóny. V praxi ale učebnicové poučky niekedy nefungujú, podľa profesora totiž o atraktivite tovaru na zahraničných trhoch nerozhoduje len cena, ale aj kvalita. Ak firmy nedokážu vyrobiť produkty zaujímavé aj v iných ohľadoch, samotné zníženie ceny prostredníctvom oslabenia meny nepomôže.

Rose porovnáva napríklad ekonomickú situáciu Bulharska a Rumunska. Obe krajiny sú členmi Európskej únie, sú podobne veľké a ich HDP na obyvateľa sa pohybuje okolo 12 tisíc dolárov. Kým Bulharsko svoj ​​výmenný kurz zafixovalo v roku 1997, rumunská národná banka môže do kurzu od roku 2005 zasahovať. Obe ekonomiky si pritom počas krízy viedli takmer rovnako. Podobne dopadlo aj porovnanie Dánska, s kurzom koruny naviazaným od roku 1987 na nemeckú marku a neskôr na euro, so Švédskom, ktoré menový režim za rovnakú dobu niekoľkokrát zmenilo a v roku 1993 zaviedlo voľný výmenný kurz.

Drachma má zmysel, oponuje Krugman

Napríklad nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Paul Krugman ale závery štúdie odmieta. "Napriek opakovaným varovaniam, že dlžníci s pohyblivým výmenným kurzom, predovšetkým Spojené štáty, Veľká Británia a Japonsko, sa nemôžu vyhnúť kríze dôvery, táto kríza stále nedorazila," reagoval. Vlastná mena totiž štátom neumožní len ovplyvniť výmenný kurz, ale aj tlačiť neobmedzené množstvo peňazí, dodal. Podľa Krugmana by sa vďaka drachme mohla grécka centrálna banka správať ako americký Fed či Bank of England a nakupovať dlhopisy vlastnej vlády. Vyššia by v takom prípade bola aj dôvera investorov, dodal.