Nenápadné zdražovanie: Ako nás rutinné nákupy oberajú o peniaze

Diskusia 11  
Nenápadné zdražovanie: Ako nás rutinné nákupy oberajú o peniaze
Zdroj: podnikatel.cz;lad
Foto:TASR;SITA Graf: Česká sporitelna


3. 12. 2013 - Za totalitného režimu údajne kradlo suroviny až 70 percent kuchárov. Dnes to už neplatí, o potraviny nás ukracujú priamo v obchodoch.

Až niekoľko desiatok tisíc Kčs si mohli „privyrobiť“ kuchári za minulého režimu. Medzi bežné praktiky patril napríklad trikrát použitý olej, mlieko nariedené vodou, alebo vajcia nariedené mliekom. Asi najbežnejšie bolo, že hosť dostal na tanier namiesto 150 gramového rezňa len stogramový. Kuchári potom mäso predávali späť mäsiarom, alebo ho upravené ďalej podávali v reštaurácii a o zárobok sa delili s čašníkmi. Dnes je už situácia (väčšinou) iná, klamanie sa presunulo do obchodov.

Obal predáva

Ale aj klame. V ostatnom čase sa totiž väčšina výrobkov akosi scvrkla, no na prvý pohľad to vidieť nie je. Každý už asi mal podobnú negatívnu skúsenosť. Stovky hygienické vreckovky už dávno nie sú stovky, ale len deväťdesiatky, desať kusov sa z balenia niekam časom vytratilo. Fajčiari si už zvykli, namiesto dvadsať nájdu v škatuľke 19 kúskov. Gazdinky si tiež všimli, že z dvojdecovej smotany sa časť niekam odparila. Na druhej strane sú tu aj príklady nárastu. Zdá sa, že toaletný papier má viac útržkov, lebo kotúč je na oko väčší. Ale opak je pravdou, to len rolka, na ktorú je navinutý, má väčší priemer. Podobne je to aj so sladkosťami. Obal zostal XL, ale obsah je sotva M.

Výrobca vs. obchodník

Zákazník sa cíti ukrátený a svoju zlosť si vylieva na adresu výrobcu, alebo obchodníka. Ale kto v skutočnosti môže za tento stav? Univerzálna, obľúbená odpoveď je kríza, ale v skutočnosti tá len celý proces urýchlila.

Jedným z dôvodov môže byť obchodná politika reťazcov, ktoré nedovoľujú veľmi zvyšovať ceny dodávateľom. A to ani v prípade, že sa vstupné náklady zmenili. Ale ani zákazníci v tom nie sú nevinne. Poznáme prípady, že nový tovar, aj keď vychádzal lacnejšie, sa na trhu vôbec neuchytil. Na prvý pohľad bola totiž cena vyššia a nikomu sa nechcelo preratúvať, že koľko za svoje peniaze skutočne dostane. Ďalším faktorom je limit zákazníka. Cena je na prvom mieste. Väčšinou presne viete koľko ste ešte ochotní dať napríklad za jeden jogurt. Ak je cena vyššia, jednoducho si jogurt nekúpite a zostane u obchodníka.

Nenápadné zdražovanie: Ako nás rutinné nákupy oberajú o peniaze

Na jednej strane náklady na výrobu rastú a strane druhej obchodníci tlačia ceny dolu. Ako z tohto bludného kruhu von? Výsledkom je strata kvality, alebo obsahu. Hoci menšie balenie tiež nie je východisko, pretože sa predá menej.

Odsudzovať výhradne obchodníkov  by asi nebolo férové. Ruku na srdce, kto by už len vošiel do obchodu, o ktorom je známe, že má všetko drahé?

Pútať pozornosť

Aby boli všetci spokojní (aspoň na oko), na pulty sa dostáva tovar, ktorý potrebuje viac pozornosti ako kedysi. Všetky informácie, ktoré zákon prikazuje, samozrejme uvedené sú. Jednotková cena tiež. Len si to zákazník musí dôkladnejšie preštudovať. Menšie balenie, za „normálnu“ cenu je iba neviditeľné zdražovanie, aby sa kupovalo presne to, načo sme boli zvyknutí. Iná situácia nastáva, ak si vezmete kilogramový chlieb a má len 800 gramov.

Nenápadné zdražovanie: Ako nás rutinné nákupy oberajú o peniaze

Chudobní zákazníci

Nakoniec za všetko môže zákazník, pretože nemá toľko v peňaženke, aby si dokázal  kúpiť  tovar za „normálne“ ceny. Nakupuje v nadnárodných reťazcoch, kde vďaka rôznym akciám dostane viac ako inde. Tým vstupuje do bludného kruhu. Čím viac ľudí sa namotá na akciu, tým viac sa predá. Čím viac sa predá, tým viac rastie záujem obchodníka o konkrétny tovar za akciovú cenu. Na konci záujmu je dodávateľ, ktorý ak chce predávať musí súhlasiť s cenou obchodníka. Ale ako tak lacno vyrobiť? Buď stlačí náklady surovín, alebo príde s niečím, čo sa do cenovej hladiny obchodníka vmestí. A tým je najčastejšie buď menej kvalitný, alebo zmenšený výrobok.

Nič nie je také ako bolo kedysi

V potravinách to platí dvojnásobne. Denno denne prichádzajú firemní kreatívci na nové fígle ako zamaskovať to, čo tam jednoducho nie je. Dno jogurtových kelímkov sa pri výrobe nadvihne tak, že veľkosť  pohára zostane, ale objem sa zmenší. Podobný fígeľ už používajú aj výrobcovia kahancov, čo sme mali možnosť vidieť nedávno na cintorínoch. Ale zostaňme pri potravinách. Rozmerné tácky vákuovo balených nárezov sú vybavené pútavou grafikou, ktorá dokonalej maskuje skutočnosť, že obal je naplnený sotva do dvoch tretín. Hry s číslami sa najviac dotýkajú sladkých tyčiniek a sušienok. O pár gramov pred časom zoštíhlili aj obľúbené Tatranky. Vtedy sa zmenu váhy podarilo odôvodniť tým, že už neobsahujú stužené tuky, preto sú ľahšie.

Koniec rutinným nákupom

Čo ale s pocitom, že práve my, zákazníci sme nakoniec ukrátení? Musíme povedať rázne nie rutinným nákupom. Rýchle hádzanie do košíka zameniť za podrobnejšie študovanie. Okrem dátumu spotreby je zaujímavý aj pomer cena/výkon. Nesmie nás odradiť drobné písmo, ktorým je na pultoch uvedená jednotková cena. Treba skúsiť aj niečo nové, alternatívny tovar, hoci ten je často umiestnený tak, aby do očí ihneď neudrel.

Nenápadné zdražovanie: Ako nás rutinné nákupy oberajú o peniaze