Život v regiónoch: Kde sú najvyššie platy a kde nezamestnanosť
Pridajte názor
Foto:TASR
11. 11. 2013 - Medzi jednotlivými regiónmi existujú neprehliadnuteľné rozdiely. Najdlhšie rady uchádzačov o zamestnanie evidujú úrady práce v Banskobystrickom, Košickom a Prešovskom kraji. V spomenutých regiónoch je totiž bez práce takmer každý piaty ekonomicky aktívny obyvateľ.
Najnižší podiel nezamestnaných eviduje Bratislavský kraj. Avšak miera nezamestnanosti presahujúca úroveň šiestich percent znamená v tomto regióne takmer trojnásobne vyšší počet nezamestnaných oproti predkrízovým úrovniam z roku 2008.
Životnú úroveň Slovákov ovplyvňuje nielen výška ich príjmov, ale aj možnosť dovoliť si za ne kúpiť rozličné tovary a služby. Najviac, v priemere vyše 1 000 EUR, zarábajú obyvatelia Bratislavského kraja. Naopak, najnižšie sumy vidia na výplatných páskach obyvatelia Prešovského kraja a to v priemere iba niečo cez 600 EUR.
Nie každý Slovák ale pracuje a príjmy slovenských domácností sa tak skladajú aj zo starobných dôchodkov či sociálnych dávok. Najvyšší hrubý mesačný príjem pripadá na 1 člena domácnosti v Bratislavskom kraji a to 549 EUR. Najnižšia suma 369 EUR mesačne sa vzťahuje na jedného obyvateľa Prešovského kraja.
Obdobná situácia je aj v prípade výdavkov. Najvyššie ich v prepočte na 1 člena domácnosti eviduje Bratislavský kraj, 490 EUR a najnižšie zase Prešovský kraj, 326 EUR. Naprieč celou republikou ale platí, že príjmy aj naďalej prevyšujú výdavky slovenských domácností. Najvyššiu potenciálnu úsporu pritom každý mesiac evidujú v Bratislavskom kraji, 59 EUR na 1 obyvateľa. Naopak, najmenší rozdiel medzi príjmami a výdavkami je vykázaný v Žilinskom kraji a to 34 EUR mesačne v prepočte na 1 člena domácnosti.

Najvyššie úspory v bankách majú obyvatelia Bratislavského kraja a to vo výške 16 027 EUR na hlavu. V tomto regióne sú tak vklady obyvateľstva v bankách približne 5 násobne vyššie ako v ostatných regiónoch SR. Hoci úverovanie Slovákov je v posledných rokoch neprehliadnuteľné, v drvivej väčšine regiónov sú vklady obyvateľstva aj naďalej vyššie ako úvery. Výnimkou je iba Banskobystrický kraj, kde majú ľudia o niečo viac peňazí z bánk požičaných ako v nich uložených. Najvyšší objem úverov v prepočte na obyvateľa eviduje ale opäť Bratislavský kraj, 12 056 EUR. Obyvatelia Bratislavy a jej okolia tak dlžia bankám takmer 6 – násobne vyššie sumy ako obyvatelia ostatných regiónov SR.
Bývanie je najčastejší dôvod, kvôli ktorému idú Slováci do banky a požiadajú o úver. V prípade úverov na bývanie ide o kúpu, alebo väčšiu rekonštrukciu nehnuteľnosti, po spotrebných úveroch zase siahame z dôvodu menších rekonštrukcií alebo nákupu zariadenia či spotrebičov. Najdrahšie sa byty predávajú v Bratislavskom kraji, kde ich cena dosahuje 1 669 EUR za 1 m2. Naopak, za menej ako 600 EUR sa dá kúpiť 1 m2 nehnuteľnosti v Nitrianskom kraji. „V prípade cien bytov a domov sú regionálne rozdiely oveľa výraznejšie ako v prípade platov. Aj preto je ekonomická dostupnosť bývania najvyššia v Nitrianskom a Trenčianskom kraji, kde si obyvateľ z hrubého platu môže dovoliť kúpiť 1,12 m2 nehnuteľnosti,“ upresňuje Eva Sadovská, analytička Poštovej banky. Naopak, najmenej si zo svojho platu môže dovoliť kúpiť priemerný Bratislavčan a to iba 0,62 m2 nehnuteľnosti. „Na druhej strane ale v Bratislave a jej okolí môže na kúpu bytu či domu pomýšľať vďaka nižšej nezamestnanosti vyšší podiel ľudí,“ uzatvára.