Eurozóna chudoby s tragickým príbehom: Nemecko je ťarchou pre celý svet

Podobne sa vyjadril aj Medzinárodný menový fond. Nemecké ministerstvo financií na túto kritiku odpovedalo s tým, že "nemecké prebytky nepredstavujú pre Nemecko, eurozónu, ani svetovú ekonomiku žiadnu hrozbu". Naopak, Nemecko vraj svojimi exportmi prispieva ku globálnemu rastu. Táto reakcia sa dala očakávať, aj keď je úplne pomýlená. A prebytky Nemecka, tento rok odhadované na 215 miliárd dolárov, sú samozrejme veľkým problémom, a to hlavne pre eurozónu.

Exportné prebytky neodrážajú len to, ako je daná krajina konkurencieschopná. Predstavujú prebytok výroby nad dopytom. Krajiny s prebytkami tak dovážajú dopyt, ktorý samy nevytvárajú. Ak je globálny dopyt silný, nepredstavuje to problém. Teda pokiaľ sú peniaze, ktoré si požičiavajú krajiny s deficitmi, investované tak, že umožnia pokryť dlhovú službu v budúcnosti. K tomu ale bohužiaľ väčšinou nedochádza. Čiastočne preto, že deficitné krajiny sú záplavou lacných dovozov tlačené do investícií do sektorov, ktoré sú zamerané na domácu ekonomiku. Globálna ekonomika sa ale teraz nachádza v stave, kedy sú sadzby blízko nuly a krajiny v zostatkoch podstate sledujú politiku ožobračovanie svojho suseda. Ich "dovoz dopytu" potom slabosť globálnej ekonomiky len prehlbujú.

Eurozóna dnes čelí riziku pádu do deflácie japonského štýlu, rastie reálna hodnota dlhu i nezamestnanosť. Nízky rast navyše komplikuje posun k väčšej konkurencieschopnosti. Nemeckom presadzovaná politika nemohla mať iné dôsledky, pretože jej základom boli plošné úsporné opatrenia ničiace dopyt. Je takmer nemožné, aby prudký prepad dopytu vyrovnala politika monetárna, pretože proti nej stojí vysoký dlh, poškodený bankový systém a neochota požičiavať. Krajiny na periférii znižujú svoje vonkajšie deficity, najväčšia veriteľská krajina ale zostáva v prebytku a eurozóna ako celok tak vytvára obrovské vonkajšie prebytky. Pre zvyšok sveta je to práve prístup "ožobráč svojho suseda" a Spojené štáty tak majú plné právo na kritiku. Rovnako ako majú iní právo kritizovať Spojené štáty za ich predchádzajúce pochybenia v regulácii.

Eurozóna ale prosperitu prostredníctvom exportov nedosiahne, pretože na to je jednoducho príliš veľká. Musí pristúpiť k vnútorným zmenám. Teraz sa však nachádza na pokraji deflácie a sužuje ju masová nezamestnanosť. Je to navyše považované za niečo prínosné, morálne a dokonca za úspech. Prečo ? Pretože veríme mýtom o tom, že krízu vyvolala fiškálna nezodpovednosť a nie nezodpovedný tok medzinárodných pôžičiek. Veríme tomu, že fiškálna politika nemá miesto pri manažmente dopytu a že nákupy dlhopisov centrálnou bankou sú krokom k hyperinflácii. A veríme aj tomu, že vonkajšie prebytky sú dané len konkurencieschopnosťou a nie rozdielom medzi dopytom a ponukou. Tieto mýty nie sú neškodné. Buď uväzní perifériu v dlhodobej depresii, alebo povedú k rozpadu menovej únie. Európsky projekt nakoniec bude projektom chudoby a tragickým príbehom.

Autorom je Martin Wolf, šéfkomentátor Financial Times.