Podivuhodný svet stvorený krízou: Ceny musia rásť, nie klesať!
Diskusia 18
Foto:SITA
18. 11. 2013 - Nízka inflácia, alebo nebodaj deflácia, spôsobuje vážne problémy v ekonomike. Odrádza obyvateľstvo od nakupovania, ťažšie sa splácajú dlhy. Centrálne banky, ktoré mali predtým záujem na znižovaní inflácie teraz bojujú proti nízkej inflácie všetkými prostriedkami. Ak je to potrebné znížia úroky na nulu, alebo napumpujú peniaze, píše The Economist.
Najväčším rizikom je, že všetko zlacnie. Aj keď na Slovensku to tak markantné nie je, hoci inflácia sa približuje k jednému percentu.
Ak by sa vás niekto spýtal, akú všeobecnú úlohu majú centrálne banky, asi by ste odpovedali že do značnej miery zodpovedajú za zabezpečenie stabilnej hodnoty peňazí, znižovanie inflácie a jej udržanie v rozumných mantineloch. Takáto odpoveď by bolo správna za posledné desaťročia, ale ekonomická kríza natoľko prepísala pravidlá hry, že to už pravda nie je. Centrálnym bankám už nízka inflácia robí vrásky na čele. Zo všetkých síl sa dnes snažia o to, aby peniaze čo najskôr stratili na svojej cene.

V eurozóne je teraz inflácia pod jedno percento, v Japonsku je nula, v USA 1-1,5 percenta. V juhoeurópskych krajinách už hrozí deflácia, teda negatívna inflácia. Dôvodom nízkych inflačných ukazovateľov je pomalý hospodársky rast, vysoká nezamestnanosť a obmedzenie bankových úverov. Nie je dostatočný dopyt, peniaze sa netočia, ekonomika nerastie.
Ekonómovia vypočítali mieru "zdravej" inflácie. Tá sa má pohybovať okolo dvoch percent. Ak sa dá vybrať, bolo by lepšia ak by bola mierne vyššia ako nižšia. Ale prečo je nízka inflácia nebezpečná, prečo je pokles cien v podobe deflácie zničujúci? Na jednej strane, ak je inflácia nízka alebo nulová, a rast ekonomiky je pomalý, potom je veľmi ťažké financovať vysoký verejný dlh a súkromné či firemné úvery. Dlh tým pádom predstavuje vyššie zaťaženie, než je obvyklé.

Okrem toho, ak ceny z roka na rok klesajú, obyvatelia svoje nákupy odložia s tým, že o rok to bude lacnejšie, tak načo sa ponáhľať s kúpou práčky, alebo auta? A v prípade, že verejnosť prestáva míňať, ekonomika bude ďalej spomaľovať, ceny budú naďalej klesať, a tak ďalej. Ak by ekonomika trpela defláciou, centrálna banka by musela znížiť úroky na nulu a urobiť ďalšie nepopulárne kroky. Inými slovami, v prípade, že udrie medzinárodná kríza, zostala by už úplne bez arzenálu.
Deflácii sa treba vyhnúť za každú cenu. Preto už dnes nie je prvoradým cieľom centrálnych bánk potlačenie inflácie, ale naopak jej podpora. Úrokové sadzby sú na nule, zostáva už len peňazovod a sľuby, že nulové úroky zostanú. Treba dúfať, že ceny sa ďalej znižovať nebudú, naopak, že porastú. Hospodárska kríza tak vytvorila nový, podivuhodný svet, v ktorom sa centrálni bankári modlia presne za to, proti čomu roky bojovali všetkými prostriedkami.