Dve tváre ekonomického rozvoja Číny vo fotografiách

V Číne dramaticky dupe ekonomika, krajina pootvorila svoje dvere cudzincom. Pred časom ešte nepredstaviteľný rast, ako to už obvykle býva, nie je rovnomerne rozdelený medzi obyvateľov krajiny. Veď Čína dokázala svoju konkurencieschopnosť vďaka nízkym mzdám. Najmarkantnejší rozdiel je medzi pobrežnými mestami a vnútrozemím, ale rozdiely nájdeme aj v rámci miest.



Vľavo na zánik odsúdená štvrť v Pekingu, kde v čase fotenia žili väčšinou prisťahovalci z vidieka, ktorí sem prišli za prácou. Čoskoro sa aj táto oblasť zmení na luxusnú rezidenčnú štvrť, ako je vidieť na zábere vpravo.



V starej obytnej štvrti stojí malá izba na jeden mesiac 700 juanov. V lepšej štvrti zaplatíte za izbu 14 000 juanov, za moderný trojizbový byt 34 000. Preto aj medzi ponukami okolitých obchodníkov sú viditeľné rozdiely.

Ak všetko pôjde ako zdoteraz, predá sa v Číne do roku 2020 zhruba 2,7 milióna v luxusných vozidiel ročne. Všetky západné automobilky sa snažia získať tento trh. Napríklad obraz vpravo vznikol na Rolls – Royce podujatí s názvom "Concours d' Elegance".

Nerovnosť je čoraz drsnejšia. Giniho koeficient príjmov, ktorý čím je nižší, tým je príjem rovnomernejší, je v komunistickej Číne podľa odhadov na úrovni 0,5. Nerovnomernejšiu spoločnosť tak nájdeme už len v Latinskej Amerike, Afrike a na Blízkom východe. V najrovnomernejších krajinách, škandinávskych, je ukazovateľ na úrovni 0,25.

Ryža s mäsom, ktorú jedia na obrázku vľavo stojí 10 juanov. Na jedálnom lístku v reštaurácii vpravo nájdeme aj polievku zo žraločích plutiev za 500 juanov.

Rodičia doma nudiaceho sa chlapca by asi len ťažko dokázali zaplatiť vstupné do detského kútika v obchodnom dome. Na tri hodiny vyjde vstupenka asi na 50 juanov.



Obrovský rozdiel je medzi pobrežnými mestami a vidieckym hospodárstvom. Ale v rámci mesta sú tieto rozdiely ešte ostrejšie. Periférie miest sú obývané „gasterbeitmi“ sa nedostali do skutočného  boomu na trhu nehnuteľností.

Asi 130 miliónov ľudí žije v izbách, ktoré si prenajímajú od roľníkov, ktorých niekdajšie dediny sú dnes v zajatí mesta. Tieto ošarpané domy sa často zlikvidované v záujme výstavby moderných centier, ako je vidieť na obrázku vpravo. Administratívno-nákupný komplex s rozlohou 50000 štvorcov má často problémy nájsť dobre platiaceho nájomníka a tak zíva prázdnotou.

V Číne si 23 percent všetkých príjmov rozdelí 5 percent najlepšie zarábajúcich. Podľa istého prieskumu žije v krajine 251 dolárových miliardárov a 2,7 milióna dolárových milionárov, čo je pomaly viac než v USA.

Z tohto trendu má strach už aj čínska komunistická strana. Vzhľadom k okázalej spotreby tých najbohatších sa zvyšuje napätie. Preto, odstupujúci generálny tajomník strany sľúbil, že do roku 2020 zdvojnásobí mzdy a vrhne sa na elitnú márnivosť.

Dnes už za štvrtinu celkovej svetovej spotreby luxusného tovaru zodpovedná Čína. Výroba oblečenia sa už roky dozadu presťahovala do krajín s ešte lacnejšou pracovnou silou ako sú Filipíny alebo Bangladéš.



Domy migrujúcich pracovníkov zvyčajne nemajú samostatné kúpeľne. V Pekingu ale nie je žiadny nedostatok moderných kaderníckych salónov.

 

Jeden a pol hodinová masáž stojí v jednej z elitbných pekinských masárskych salónov 2300 juanov.



Yang Wei platí v susedstve Pekingu za izbu s rozlohou päť metrov štvorcových 400 juanov mesačne. Jej manžel pracuje v stavebníctve. Naproti tomu súkromný ​​podnikateľ Ťjang Zao žije so svojou rodinou  v jednej z moderných štvrtí mesta, byt má rozlohu 117 štvorcových a hodnotu 31 miliónov juanov.



V mestskej domácnosti majú ročne na minutie okolo 21 850 juanov. Vo vidieckych oblastiach to je len 12 000 juanov, ale tam sú aspoň z časti sebestační. V meste takmer všetci žijú výhradne zo mzdy, zárobky v priemerných pozíciách však nestačia takmer na nič.



Extrémna chudoba síce klesla v porovnaní s rovnakým podmienkam pred deväťdesiatymi rokmi, ale tento rok správa OSN hovorí že celkového počtu obyvateľov krajiny, z 1,3 milióna obyvateľov žije stále 12 percent zo sumy nižšej ako 1,25 dolára na deň.