Aj napriek zadlženosti a dlhej zime zostávajú najšťastnejším národom na svete

Imigranti v Dánsku na jednej strane obdivujú dánske rovnostárstvo a na druhej strane kritizujú jeho obyvateľov, ktorých je príliš jednoduché uspokojiť. "Môžete sa stať vysokým politikom alebo riaditeľom, aj keď ste celkom obyčajný človek," hovorí Josephine Höghová z Filipín, ktorá prišla do tejto škandinávskej krajiny pred 40 rokmi.

Dánsko sa prvýkrát stalo najšťastnejšou krajinou v prieskume Európskej únie v roku 1973. Toho istého roku sa ocitlo na prvom mieste vo výročnej správe OSN o šťastí vo svete, hoci sa v tom čase ťažko dostávalo z najhoršej ekonomickej krízy od druhej svetovej vojny a jeho ľavicová vláda zaviedla vysoko úsporné rozpočtové opatrenia.

"Jednou z vecí, ktorá robí Dánov šťastnými, je sociálne zabezpečenie," tvrdí riaditeľ veľmi seriózneho dánskeho Inštitútu pre výskum šťastia Meik Wiking. "Ak stratíte zamestnanie, dostanete podporu, ak ochoriete, môžete ísť do nemocnice, a tak ďalej," dodáva.

V Dánsku sa síce platí najviac daní vo svete, ale daňoví poplatníci môžu využívať veľmi štedrý  sociálny systém, ako sú škôlky podporované z verejných zdrojov, alebo podpora v nezamestnanosti, ktorá im zaručuje 80 percent ich mzdy po dobu dvoch rokov, v prípade, že prídu o prácu. Vysoká úroveň dôvery, ktorá vládne medzi ľuďmi, odráža dôveru v politiku a nízku mieru korupcie. To tiež vysvetľuje, prečo sú Dáni tak spokojní, uvádza Wiking.

V krajine je veľký počet klubov a rôznych združení, kam môže vstúpiť každý, bez ohľadu na to, do akej spoločenskej kategórie patrí. V šachovom klube môže riaditeľ hrať s pokladníkom z obchodu, bez toho aby sa tomu niekto čudoval.

Ďalšie dôvody spokojnosti pramenia aj z histórie krajiny. Dánsko bolo európskou veľmocou v období medzi 13. a 17. storočím. Dnes však sú jeho malá rozloha a obmedzený vplyv dôsledkom núteného odstupovania územia, kapituláciou a prehratých bitiek v nasledujúcich 400 rokoch. "V posledných dvoch storočiach nič nezískali, len strácali, a tak sa naučili vážiť si toho, čo im zostalo," vysvetľuje Michael Booth, autor knihy Takmer dokonalí ľudia.

Dáni majú tiež schopnosť nepripúšťať si pravdy, ktoré ich zraňujú. "Zadlženosť domácností je najvyššia vo svete, ale Dánov to nijako neznepokojuje," usudzuje Booth.

Len málo vecí s nimi pohne. Dáni vedia odpúšťať verejným činiteľom ich prehmaty. Bol to i prípad premiéra Andersa Fogha Rasmussena, ktorý ich zavliekol do dvoch krutých vojen, v Afganistane a v Iraku. „Zruinoval ekonomiku, napriek tomu o ňom nie je počuť zlého slova,“ podotýka Booth.

Dánska korunná princezná Mary na návšteve školy

Booth ako prisťahovalec z Veľkej Británie najprv reptal na dane, počasie a ťažkosti tých, ktorí majú ambície a úspech. Avšak od tej doby, čo sa stal otcom, si nedokáže predstaviť, že by žil inde. "Dánsko je nepochybne tou najlepšou krajinou, keď chcete mať deti. Tu sa pre rodinu robí všetko," zdôrazňuje.