Nemecké platy čakajú zmeny: Merkelová zavedie minimálnu mzdu
Diskusia 1
Foto:SITA
25. 11. 2013 - V polovici týždňa by sa už malo vyjasniť. Aspoň čo sa týka novej nemeckej vlády. Už teraz sa rysuje kostra politických zmien, ktoré tretie funkčné obdobie Angely Merkelovej na najvyššom poste v krajine prinesie. Reformy zrejme čakajú trh práce, energetický trh, ale zrejme aj finančný sektor a riadenie štátneho dlhu.
Angela Merkelová dnes na konferencii odborových zväzov vo Frankfurte uviedla, že výsledná koaličná dohoda so sociálnou demokraciou (SPD) bude dozaista obsahovať stanovenie minimálnej mzdy na národnej úrovni. "Nie je žiadnym tajomstvom, že minimálna mzda bude súčasťou dohody," uviedla dnes nemecká kancelárka k hlavnej podmienke SPD, s ktorou chce Kresťanskosociálna únia (CSU) a sesterská CDU Merkelovej dojednať koaličnú vládu do tejto stredy.
Minimálna mzda a boj sa nezamestnanosťou
Minimálna mzda má silných odporcov v radoch ekonómov, ktorí tento politický zásah do fungovania trhu práce považujú predovšetkým za dôvod pre rast nezamestnanosti. Merkelová pritom v rámci európskej politiky opakovane vyzývala k boju proti nezamestnanosti a presadzovala kroky pre posilnenie konkurencieschopnosti Európanov. "Nie je možné akceptovať vysokú mieru nezamestnanosti v Európe," vyhlásila dnes Angela Merkelová vo Frankfurte. Zavedenie minimálnej mzdy v Nemecku podľa nej nesmie viesť k ohrozeniu pracovných miest. O tom ako to dosiahnuť teraz podľa nej koaliční vyjednávači horúčkovito diskutujú v rámci posledného kola rokovaní, ktoré bežia v Nemecku od septembrových parlamentných volieb.
Uvažovanou výškou minimálnej mzdy je podľa informácií nemeckých médií 8,5 eura za hodinu. Podľa novembrovej štúdie výskumného panelu nemeckého parlamentu vychádzajúceho z dát ekonomického inštitútu DIW by zavedenie takéhoto dna pre mzdy zvýšilo výplaty 17 percentám z približne 42 miliónov pracujúcich Nemcov. Sektor s nízkou mzdou v Nemecku je totiž podľa štúdie "jeden z najväčších v Európe."
Obmedzenie platov pre najviac zarábajúcich
Relatívne prekvapivá je informácia agentúry Bloomberg, že podľa predbežnej koaličnej dohody vypracovanej vyjednávačmi CDU/CSU a SPD by mohol vzniknúť aj strop pre niektoré platy. Konkrétny návrh koaličnej dohody vraj počíta s povinnosťou nemeckých firiem kótovaných na burze stanoviť maximálny pomer medzi celkovou odmenou jednotlivých členov najvyššieho manažmentu a priemerom platu zamestnancov vo firme. "Cieľom návrhu je zabezpečenie transparentnosti vo veci určovania odmeňovaní predstavenstva," cituje Bloomberg z návrhu koaličnej zmluvy pravdepodobnej budúcej nemeckej vlády.

Odmeny členov predstavenstva by v budúcnosti mali byť naďalej stanovené vždy na výročnom valnom zhromaždení akcionárov na základe návrhu členov dozornej rady.
Cez víkend prebehlo hlasovanie Švajčiarov v referende o návrhu, aby maximálna platy manažérov nesmeli presiahnuť dvanásťnásobok aktuálnej minimálnej mzdy. Švajčiari ho ale odmietli rovnako ako aj daňové zvýhodnenie rodín a zvýšenie diaľničných poplatkov.
Koniec bezplatných diaľnic pre cudzincov
Nemecká kancelárka Angela Merkelová na konci minulého týždňa tiež pripustila možnosť spoplatnenia nemeckých diaľnic pre zahraničné osobné autá. "Budeme pracovať aj na želanie CSU, aby sme zaistili riešenie, ako v súlade s právom Európskej únie zaťažiť (poplatkom) majiteľov zahraničných vozidiel, pokiaľ bude isté, že sa to nedotkne žiadneho nemeckého motoristu," povedala Merkelová. Členovia CSU jej slová odmenili dlhotrvajúcim potleskom. Spoplatnenie nemeckých diaľnic pre cudzincov bolo veľkým volebným témou CSU a so zámerom súhlasí väčšina Nemcov. Predovšetkým SPD ale návrh odmieta s tým, že by bol v rozpore s právom Únie. Eurokomisár pre dopravu Siim Kallas síce spoplatnenie nemeckých diaľnic nevylúčil, Európska komisia sa ale v minulosti k návrhu stavala skôr skepticky. CDU potom v minulosti vyjadrovala obavy z toho, že poplatok pre cudzincov nejakým spôsobom zasiahne aj nemeckých vodičov. Tí sa však už podieľajú na financovaní dopravnej infraštruktúry daňou z vlastníctva motorového vozidla.
Nie eurobondom
Horst Seehofer aj Angela Merkelová ďalej na konca týždňa uviedli, že sú si istí tým, že koaličná zmluva jasne stanovuje odmietavý nemecký postoj k zavedeniu spoločných európskych dlhopisov, tzv eurobondov. "Pri volebnej kampani sme kládli dôraz na to, aby bola v Európe únia stability a nie únia dlhov. Európa regiónov, nie Európa centralizmu. To sa stane," povedal Seehofer. "To znamená, že nevzniknú eurobondy," dodal rezolútne. O eurobondoch sa hovorilo ako o jednej z možností, ako stabilizovať eurozónu. Spoločný dlhopis by v dôsledku znamenal, že by ekonomicky silnejšie krajiny platiace eurom, teda predovšetkým Nemecko, ručili za dlhy štátov, ktoré sa stretávajú s problémami.
Seehofer tiež vyhlásil, že si je istý tým, že Nemecko nebude pod novou vládou zvyšovať dane. V koaličnej zmluve tiež podľa neho bude zakotvený záväzok, že spolková vláda nebude zvyšovať zadlženie krajiny. "V čase najvyšších daňových príjmov v histórii musí centrálna vláda vyjsť na výdavkovej strane rozpočtu s prostriedkami, ktoré má, bez toho, aby dane zvyšovala," povedal predseda CSU.