Kupujte slovenské akcie!

Pred rokmi sme sa nádejali, že vznikom podielových fondov, doplnkových dôchodkových poisťovní a iných subjektov kolektívneho investovania sa situácia na trhu zlepší - pribudnú noví investori. Aká je realita? Nielen zahraničné, ale ani domáce správcovské spoločnosti neinvestujú do slovenských akcií, tobôž banky. Argumentujú slabou ponukou vhodných titulov a nízkou likviditou. Nízka likvidita je však preto, lebo na trhu je málo „hráčov", je málo predávajúcich, ale najmä málo kupujúcich. Takže sme tu v začarovanom kruhu: noví investori neprichádzajú na trh, lebo je málo likvidný, trh je málo likvidný, lebo na ňom absentujú investori. Nedá sa ani celkom súhlasiť s argumentom, že ponuka je slabá, dosť často sme svedkami situácie, keď sú na predaj tisíce kusov Slovnaftu, VÚB, Slovakofarmy (našich „blue chips“) a nenájde sa zodpovedajúci dopyt. Potom vídame také paradoxy, že 1000 ks akcií sa prevádza napriamo za nižšiu cenu ako 20 ks, ktoré sa urobia na trhu... Jednoducho preto, že na taký „obrovský“ balík sa nenájde kupec.

Dovoľujem si však tvrdiť, že aj náš slovenský kapitálový trh poskytuje zaujímavé príležitosti pre tých, ktorí sa neboja riskovať. Takže gambleri, návštevníci kasín, stávkových kancelárií všetkých krajín (alebo aspoň krajov), spojte sa! Poďte hrať na burzu! Pravdepodobnosť, že prídete o svoje peniaze, je menšia ako pri vašich predchádzajúcich aktivitách. Pritom malý investor, fyzická osoba, má oproti veľkým investorom niektoré výhody: zisk z predaja tuzemských verejne obchodovateľných cenných papierov, neprevyšujúci 50 000 Sk v kalendárnom roku, je oslobodený od dane z príjmov, ako aj príjem z predaja akýchkoľvek cenných papierov v prípade, že obdobie medzi ich nadobudnutím a predajom presahuje viac ako tri roky.

Mnohí sa na slovenský trh pozerajú s dešpektom, odporúčajú investovať na „vyspelých kapitálových trhoch“. Slovné spojenie „vyspelé kapitálové trhy" je zámerne uvedené v uvodzovkách, keďže som hlboko presvedčený o tom, že ani na týchto trhoch nerozhodujú analytici a zdravý rozum, ale hlavné slovo má davová psychóza. Ako inak si možno vysvetliť niekoľkomesačný prudký nárast indexu NASDAQ composite z úrovní okolo 2000 bodov na začiatku roku 1999 až po vyše 5000 bodov v marci roku 2000. Tento nárast bol hnaný nereálnymi očakávaniami a z výšky nasledoval tvrdý pád, dokonca pod 2000 bodov v čase, keď píšem tieto riadky. Tým som chcel naznačiť, že straty vo výške desiatok percent mohol utrpieť aj investor s diverzifikovaným portfóliom, nešťastne vstupujúci na trh v čase najväčšieho boomu. Tu treba poznamenať, že vývoj cien slovenských akcií vôbec nereaguje na výkyvy na svetových trhoch, dosť často sa pohybujú úplne opačne.

Ten, kto sa rozhodne investovať do slovenských akcií, musí počítať s nízkou likviditou. Ak sa niekomu podarí krvopotne nakúpiť stovky alebo nebodaj tisíce kusov akcií, môže mať vážny problém pri ich predaji. Príkladom pomerne kvalitných, ale nelikvidných akcií môže slúžiť Grafobal, JS Figaro, Chemolak, Plastika, LR Crystal a po úspešnom verejnom prísľube, žiaľ, aj Nafta. Apropo kvalita. Jedným z rizík, špeciálne na Slovensku, je to, že emitent sa môže veľmi ľahko dostať do konkurzu, čo pre investora znamená asi jedno z najväčších rizík a väčšinou fatálnu stratu. Napríklad v septembri 1997 sa Chirana Prema obchodovala pri cenách okolo 300 Sk, vo februári 1998 už len 100 Sk a kto nepredal, hoci s výraznou stratou, mal smolu, keďže v súčasnosti je problém predať tento „(bez)cenný“ papier hoci len za korunu. Pre tých, ktorí na tomto rizikovom trhu chcú podstúpiť predsa len menšie riziko, možno odporúčať Slovnaft, Slovakofarmu, VSŽ, VÚB, Železiarne Podbrezová, kde „rýchly koniec“ spoločnosti nie je veľmi pravdepodobný a aj likvidita je pre malého investora postačujúca.

Poteší aj dividenda (Slovnaft, Slovakofarma, Železiarne Podbrezová), ktorá je v porovnaní s cenou akcií vyššia, ako je to zvyčajné v USA alebo v západnej Európe. Najmä akcie Slovnaftu a Slovakofarmy sa pohybujú blízko historických miním a hlboko pod čistou hodnotou pripadajúcou na jednu akciu - tá predstavuje zhruba trojnásobok súčasnej trhovej hodnoty, pritom na Západe je zvyčajné, že cena na trhu je vysoko nad účtovnou hodnotou. Takže aj z tohto hľadiska sú naše akcie podhodnotené. VÚB sa ešte pred rokom obchodovala za ceny len niečo vyše 300 Sk, pritom už bolo jasné, že sa bude privatizovať, aj to, že zlé úvery budú z banky odsunuté. Kto vtedy nakúpil, môže si dnes mädliť ruky - cena na trhu už dosiahla 900 Sk a nemusí to byť maximum. Podobný nezáujem sprevádzal aj akcie VSŽ: ešte vo februári a marci tohto roka sa obchodovali za 120 - 150 Sk, napriek pomerne dobrému fundamentu. Po oznámení Američanov, že majú záujem aj o VSŽ, a. s., cena prudko stúpla, až na 350 Sk. Dnes sa akcie VSŽ obchodujú v pásme 270 - 300 Sk.

A teraz niečo pre tých, ktorí majú radi adrenalínové športy a milujú riziko: povedzme, že sa vám prisnil sen o mlieku a na druhý deň ste si zmysleli kúpiť akcie mliekarní. V novembri 2000 sa vám podarilo kúpiť 20 akcií Prievidzskej mliekarne po 80 Sk. Teda ste investovali 1600 Sk plus nejaké poplatky. Už v januári 2001 bol vyhlásený verejný prísľub na akcie Prievidzskej mliekarne, ktorý bol aj úspešný, a to za cenu 4060 Sk na akciu! To znamená, že vaša investícia sa vám za štvrť roka vrátila päťdesiatnásobne!!! To je lepšie, ako keď si v rulete stavíte na trinástku a trinástka padne (dostanete „iba“ tridsaťpäťnásobok vkladu). Za vysoké ceny boli v rámci verejných prísľubov vykupované aj akcie iných mliekarní, napríklad Zempmilku či Liptovskej mliekarne. Samozrejme, sú to extrémne príklady, ale je možné, že ak si nakúpite akcie desiatich náhodne vybratých spoločností, ktoré majú dobrý fundament, zisk z jednej z nich prevýši prípadné straty alebo stagnáciu ceny ostatných. Ak už nám chýbajú veľkí investori, poďme aspoň my malí, a zahrajme sa trochu. Časť, opakujem časť úspor vrhnime na malý, ale náš, kapitálový trh... Držíme palce!