Faber: Prečo nie sme všetci bohatí?

Cenné kovy na čele so zlatom v posledných rokoch zažívali rally vďaka špekuláciu na to, že tlačenie  peňazí zo strany Fedu a ďalších centrálnych bánk vyvolajú vysokú infláciu. Tá aspoň zatiaľ neprišla, zlato stratilo tretinu hodnoty. Naopak Bitcoin vlani pridal tisíce percent, v jednej chvíli stál dokonca rovnako ako unca zlata. "Bitcoin sa nedá so zlatom porovnávať, nie je to alternatíva. Ja kupujem zlato, striebro a platinu, pretože tieto je možné nejako oceniť,vzťahom k zásobe peňazí napríklad," uviedol Faber na adresu kryptomeny.

Faber ale upozornil na iný zaujímavý fenomén. "Úroky z dlhopisov roky klesali, teraz sa zhruba za rok a pol vrátili v USA ( 10ročný výnos ) z 1,5 % na 3 %. Rastú teraz napriek tomu, že Fed ďalej pumpuje do ekonomiky peniaze v obrovskom objeme. Čím argumentuje? Že sa zvyšuje bohatstvo ľudí, čo podporuje ekonomiku. Zaujímavé. Ak nízke sadzby, ktoré mimochodom oberajú o úspory staršiu generáciu, ktorá sporí z veľkej časti práve v dlhopisoch a je prakticky nútená tiež riskovať investíciami do akcií, znamenajú rast bohatstva, tak prečo si všetci na svete nepožičiavajú zdarma, nie sú všade nulové úroky a nie sme všetci bohatí? Prečo chodíme do práce?" rozosmial Faber moderátorov popoludňajšieho vysielania Bloombergu. Odpovede sa nedočkal.



Rast cien aktív vyvoláva podľa Fabera tiež rast sociálnych rozdielov. "Chudobnejší ľudia dajú až tretinu svojich príjmov na energie a dopravu," varuje Faber. Drahšia ropa je preto veľký problém. Sociálnu nerovnosť ale odmieta riešiť takzvanými milionárskym daňami. "Jednorazová daň sa potom veľmi skoro stane každoročnou daňou, verte mi," povedal muž, ktorý s obľubou hovorí, že americká centrálna banka v súčasnosti vykonáva "QE forever ", teda že program odkupovania dlhopisov nikdy neukončí.

Nízkym úrokom sa pred Faberovým vstupom Bloomberg venoval v grafickom prehľade. Akokoľvek sú výnosy amerických vládnych dlhopisov z historického hľadiska nízke, aspoň päťročný dlhopis dokáže ochrániť peniaze investora pred infláciou. V iných vyspelých krajinách si o tom môžu ľudia len snívať. Predovšetkým v Japonsku, kde majú na populácii veľký podiel starší ľudia, je situácia alarmujúca.

Rast úrokov z desaťročných bondov na 3,5 až 4 % by znamenal 30-ročné výnosy okolo 5 % a drahšie hypotéky. "To by malo na ekonomiku USA veľmi tvrdý dopad, " myslí si Faber.