Vedie vyšší HDP k vyššej spokojnosti?
Diskusia 1
Foto:SITA
18. 1. 2014 - Vo Francúzsku bola vytvorená komisia, ktorá má za úlohu posúdiť meranie ekonomického blahobytu a sociálneho pokroku. Veľký záujem o alternatívne posudzovanie spokojnosti občanov prejavuje aj britská vláda. Vzťah medzi HDP a našou spokojnosťou v živote pritom zostáva nejasný.
Niektorí ekonómovia hovoria o tom, že je veľmi slabý. Dokazujú to napríklad tým, že v Spojených štátoch nastalo medzi rokmi 1974-2004 takmer zdvojnásobenie príjmov na hlavu, priemerná miera spokojnosti ale žiadny rastúci trend nevykázala. Tento záver býva niekedy nazývaný Easterlinov paradox a potvrdzujú ho aj niektoré psychologické štúdie alebo analýzy uskutočnené v európskych krajinách. Pokiaľ ale porovnávame jednotlivé krajiny, zdá sa, že medzi spokojnosťou a príjmami pozitívny vzťah existuje.
Profesori Eugenio Proto a Aldo Rustichini sa v spoločnej štúdii pokúsili eliminovať časté chyby a skreslenia, ktoré sa v podobných analýzach objavujú. Výsledkom je nasledujúci obrázok, ktorý dáva do súvislosti HDP na hlavu a mieru spokojnosti v živote.
Z ich odhadov vyplýva, že v krajinách s HDP na hlavu nižším ako 6 700 dolárov je o 12 % menšia pravdepodobnosť toho, že ľudia budú v prieskumoch World Values Survey vykazovať najvyššiu mieru spokojnosti, ako u krajín s HDP na hlavu presahujúcim 20 000 dolárov. Nad hranicou 20 000 dolárov už je ale vzťah medzi príjmami a spokojnosťou oveľa menej zreteľný. Pravdepodobnosť vykazovania najväčšej spokojnosti je v krajinách s HDP na hlavu vo výške 20 000 dolárov len o 2 % nižšia ako u krajín s HDP na hlavu vo výške 54000 dolárov. To zodpovedá zmienenému paradoxu, pretože vo vyspelých krajinách je vzťah medzi bohatstvom a spokojnosťou v podstate nulový.
Uvedené závery podporuje aj pohľad na situáciu v Európe. Tu nachádzame jednoznačne pozitívny vzťah medzi príjmami a spokojnosťou v chudobnejších regiónoch. Pri dosiahnutí príjmov okolo 30 000 dolárov na hlavu ale tento vzťah mizne.
Dlhodobý rast HDP je teda určite prínosný v chudobnejších krajinách. Platí to ale aj o vyspelých ekonomikách? Výskum ukazuje vedľa uvedeného aj to, že jednotlivci sa môžu snažiť o neustále zvyšovanie svojich príjmov aj napriek tomu, že tento postup nemaximalizuje ich spokojnosť. To by znamenalo, že preferujú život v bohatších krajinách, hoci by ich spokojnosť v dôsledku toho poklesla.