Vývoj spotrebiteľských cien bol v septembri vyšší ako očakávania analytikov

Pridajte názor  Zdroj: TASR

7. 10. 2003 - Významným dôvodom, ktorý sa podpísal pod septembrový rast spotrebiteľských cien bolo opätovné zvýšenie regulovaných cien o 0,9 %

Bratislava 7. októbra (TASR) - Významným dôvodom, ktorý sa podpísal pod septembrový rast spotrebiteľských cien bolo opätovné zvýšenie regulovaných cien o 0,9 %. "To znamená, že ak by všetky ostatné ceny zostali nezmenené, tak len nárast samotných regulovaných cien by sa pod rast celkových spotrebiteľských cien podpísal takmer 50 %," upozornil analytik Poštovej banky Miroslav Šmál.

Z regulovaných cien najviac vzrástli ceny za poštové a telekomunikačné služby, medzimesačne až o 5,7 %. Druhý najvyšší rast cien, o 3,5 %, bol zaznamenaný v odbore vzdelávanie, čo súvisí najmä so zvýšením poplatkov za jazykové školy, a to o viac ako 10 %. Výrazne sa na raste cenovej hladiny podieľal i 0,8-% rast cien potravín, ktorý bol druhý najvyšší v tomto roku.

Hoci sa zvýšenie spotrebných daní zrealizovalo už v auguste, rast cien alkoholických nápojov a tabaku výrazne prehovára do dynamiky celkovej inflácie už štyri mesiace, v septembri vzrástla táto komodita o 2,5 %. Podľa analytika Tatra banky Elizeja Macha sa z tohto vývoja dá usudzovať, že zvýšenie cien odštartované avizovaným a neskôr v auguste aj uskutočneným zvyšovaním spotrebnej dane na tieto tovary šlo aj v prospech marží či už výrobcov alebo predajcov. "Zvýšenie marží v relatívnom vyjadrení však ešte neznamená aj zvýšenie ziskov, vzhľadom na to, že spotrebné dane majú aj reštriktívnu funkciu," dodal Macho.

Pokles cien v oblasti rekreácie a kultúry bol jediným faktorom, ktorý v septembri pôsobil proti rastu celkovej cenovej hladiny, "avšak vzhľadom na nízku váhu v spotrebnom koši, bol jeho vplyv takmer zanedbateľný," uviedol analytik Slovenskej ratingovej agentúry Michal Džačovský.

Podľa analytika ČSOB Mareka Gábriša rizikom pre ďalší vývoj sú ceny potravín a úprava cenníkov v závere roka. Odhad koncoročnej celkovej inflácie zo stany slovenských ekonómov sa pohybuje v rozmedzí od 8,4 do 9,5 %.