I. Barri: Pred vstúpom do eurozóny, musíme splniť konvergenčné kritériá

Stráca krajina po zavedení eura možnosť ovplyvňovať svoje hospodárstvo?

- Zavedenie eura znamená, že krajina musí prijať spoločnú úrokovú sadzbu, ktorá je daná Európskou centrálnou bankou a ktorej základom je miera inflácie v celej eurozóne. Táto miera je meraná na základe národných štatistík. Dvanásť členských štátov eurozóny muselo tiež pristúpiť k Paktu o stabilnom rozvoji, ktorý členské krajiny obmedzuje vo vládnych výdavkoch a pôžičkách pri zostavovaní rozpočtu. Niektoré krajiny však tieto podmienky porušili a naďalej je zrejmá malá odhodlanosť, dokonca aj zo strany Európskej komisie, tieto podmienky dodržiavať. Členstvo v eurozóne (zatiaľ) neznamená jednotné európske dane, pracovné a sociálne právo alebo právo obchodných spoločností nad rámec spolupráce, ktorá je upravená jednotlivými smernicami EÚ. Vlády niektorých členských krajín sa snažia o zblíženie aj v tejto otázke, ale nedá sa hovoriť o spoločnom postoji.

Môže jednotná úroková sadzba poškodiť národné hospodárstvo?

- Áno, môže. Ekonomiky členských krajín sú veľmi rôznorodé. Spoločná úroková sadzba pre všetkých nie je schopná primerane zohľadniť rozdiely v ekonomických cykloch rôznych krajín. Napríklad rýchly rozvoj Írska a stagnácia Nemecka vyžadujú odlišné úrokové miery, ktoré zabrzdia alebo naštartujú požadovanú mieru výdavkov. Európska centrálna banka musí zo zákona udržať ročnú mieru inflácie v určitých medziach. A zároveň k tomu môže stanoviť zodpovedajúcu úrokovú mieru. Ďalšie ukazovatele, ktoré ovplyvňujú rozhodovanie o hospodárskej politike (ako napríklad miera nezamestnanosti, miera investícií, miera rozvoja a pod.) sa týmto riadiť nemôžu. Vlády členských krajín teda nemôžu používať monetárnu politiku na stimuláciu ekonomiky. V národných ekonomikách platí, že ak sa určitý región nachádza v recesii, táto recesia môže byť zmiernená prevodom fondov z nepostihnutých oblastí. Fondy EÚ určené regiónom v recesii sú v porovnaní s množstvom, ktoré je prevedené v rámci národnej ekonomiky zanedbateľné. Napríklad Taliansko ročne prevedie približne 45 miliárd eur do svojich južných oblastí. Táto suma je dvakrát vyššia ako celý ročný rozpočet regionálneho a sociálneho fondu EÚ. Popri prevode fondov sa obyvatelia môžu sťahovať z upadajúcich do rozvíjajúcich sa oblastí. Mobilita v EÚ je však len ilúziou. Len málo ľudí, pracujúcich prevažne v odvetví medzinárodného obchodu, je pripravených odsťahovať sa inam. Hlavnými preká...

Celý článok si môžete prečítať tu »».